August 1968 - Jeden týždeň bez náhubku

Autor: Martin Škopec Antal | 14.8.2012 o 14:12 | (upravené 14.8.2012 o 15:48) Karma článku: 9,16 | Prečítané:  389x

Nadchádzajúce výročie udalostí z roku 1968 v niekdajšom Československu si je vhodné pripomenúť aj v súvislosti s pohľadom na pôsobenie vtedajších československých masmédií. V máji 1968 bola v ČSSR oficiálne cenzúra zrušená, no autocenzúra čiastočne pokračovala. Novinárska obec držala palce dubčekovcom a tak si občas nasadzovala náhubok.

Predagustová československá novinárska obec v roku 1968 jasala. Po rokoch bezpohlavného písania o tzv. úspechoch socializmu a napredovania do krajších zajtrajškov dostala možnosť ukázať, čo v nej je. Novinár dostal konenčne šancu debatovať s politikom aj o jeho súkromnom živote, boli prezentované rebríčky popularity politikov. V novinách, rozhlase a v televízií mal možnosť prezentovať svoje postoje tiež "bežný" konzument udalostí. Každopádne to bola príjemná mediálna zmena, avšak pozor... nešlo o slobodné masmediálne prostredie. Napriek povoleniu reťaze boli masmédiá stále v rukách štátu. Naučený reflex velil, že ísť proti hlavnému prúdu by sa nemuselo vyplatiť. Hlavný prúd bol od januára 1968 tvorený politickou skupinou okolo Alexandra Dubčeka. Bol populárny, usmieval sa, chodil medzi ľudí, prijímal gratulácie. Nepatrilo sa o ňom písať, či hovoriť zle a o jeho kolegoch tiež nie. Kritika sa valila na niekdajšieho generálneho tajomníka KSČ Antonína Novotného a tzv. spiatočníkov okolo Vasila Bilaka. Kritizovať bolo možné aj ťažké roky päťdesiate. Mučenie, popravy, umelohmotné súdne procesy, prenasledovanie... Zhruba od apríla 1968 prišiel ďalší dôvod na "neubližovanie" dubčekovcom zo strany masmédií. Moskva začala hromžiť na proces politického a kultúrneho uvoľňovania v ČSSR a novinárska obec sa ešte viac zomkla okolo svojej skupiny. Podstatné ale je, že takmer nikto sa neodvažoval písať o nezmyselnosti existujúceho socialistického systému. Okrem iného tiež pre spomenuté hroženie od moskovského vedenia. To neustále tvrdilo, že v ČSSR dochádza k rúcaniu "základov socializmu", čo bola pravda. Isté je, že nemalá časť novinárov by o potrebe povalenia nefungujúceho systému rada písala, no ešte nenastal ten správny čas. Moskva si ten svoj čas našla pred polnocou 20. augusta 1968. Ráno 21. augusta už boli tanky takmer všade. A práve v tomto momente nastal čas písať a otvorene hovoriť o tom, čo bolo pred inváziou tabu. V týždni od 21. 8 do 27. 8. boli masmédiá bez náhubku, žiadna autocenzúra, žiadna cenzúra. Písali o neutralite, uverejňovali fotografie zohavených tiel zavraždených Čechov a Slovákov, čo nesmierne dráždilo sovietov. Boli zverejňované komentáre z ktorých už bolo nad slnko jasné, že nemalá časť obyvateľstva má socializmu plné zuby. Otvorene sa nadávalo na okupantov, na Brežneva a spol. Otvorene bolo písané o pomeroch v ZSSR. Týždeň bez náhubku sa skončil po návrate československej delegácie z tzv. moskovských rokovaní. Kapitulácia dubčekovcov v Moskve bola zabuchnutím dvier za pokusom zreformovať nezreformovateľné. Keďže demokratizácia z roku 1968 nebola demokraciou, tak ani masmédiá neboli úplne slobodné. Niektoré úvahy, komentáre, články a fotoreportáže z daného obdobia však stoja za pozornejšie povšimnutie. Podobne tak aj mnohé literárne, či filmové projekty. Nadšenie z nadobudnutej možnosti robiť niečo bez šablón bolo štartom k novej tvorivosti.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?