Neznesiteľná ľahkosť československej (ne)normalizácie

Autor: Martin Škopec Antal | 15.8.2012 o 13:41 | (upravené 15.8.2012 o 15:17) Karma článku: 4,58 | Prečítané:  286x

V roku 1968 sa predaugustová československá politická, novinárska a občianska komunita opájala sama sebou a nanovo nadobudnutou (dočasnou) poloslobodou. Od roku 1969 sa mohla opájať akurát tak spomienkou na premrhanú šancu aspon ako tak vybabrať s Moskvou. Po augustovej invázií sa v ČSSR začalo obdobie takzvanej Normalizácie.

Mnoho dnešných mladých ľudí konštatuje, že nemajú dostatok možností presadzovať sa v pracovnom, kultúrnom a spoločenskom živote. Staršia generácia im často pritakáva. Možno by práve staršia generácia mohla tej mladšej pripomenúť o čom boli roky 1969 až 1989. Príležitosti boli, avšak jasne nadiktované, vymerané. Vymeriavači používali svoju hru na pravidlá. Poaugustová mladá generácia sa stala propagandistickou zbraňou v rukách (ne)normalizátorov. Byť členom Socialistického zväzu mládeže (SZM), či pionierskej organizácie bolo v daných pomeroch samozrejmosťou. Kto pochyboval mal problém. Problém mali následne aj rodiča. Mládež bola rukojemníkom režimu (podobne ako rodičia). V týchto organizáciách bola pestovaná nenávisť voči USA a Západu. Úsmevné však bolo, že práve poaugustová mladá generácia obdivne poškuľovala po západnej kultúre. Pašovali sa LP platne západných rockových kapiel a vzájomne požičiavali. Neskôr to bolo filmy na videokazetách a o inom z "krajín nepriateľov" ani nehovoriac. Príležitosť cestovať bola, ale viacmenej len do vybraných krajín, "krajín priateľov" (ZSSR, NDR, Rumunsko, Bulharsko, Poľsko, Maďarsko). Niekdajšia Juhoslávia prístupná bola, ale v jej prípade už režim cestovateľov sem tam "trocha" kádroval. Odtiaľ sa dalo totiž utekať (emigrovať). Na tomto mieste by bolo vhodné dnešnej mladej generácií pripomenúť, že zo socializmu sa neodchádzalo, ale utekalo. Čuduj sa svete mládež dnešná nespokojná... nedalo sa len tak cetovať hore dole. Ako na začiatku normalizácie povedal Generálny tajomník KSČ Gustáv Husák: Hranice nie sú korzo. Normalizovaná mládež dostávala pravidelné lekcie o láske. O láske k ZSSR. O vzťahoch muža a ženy sa za normalizácie pochybovať mohlo, ale o láske k ZSSR nie. Predsa si však spomínam, ako bola na jednej schôdzke SZM rozoberaná téma rozchodu zväzáčky a zväzáka. Otázka znela: Prečo sa Karol rozišiel s Janou, keď Jana je taká dobrá zväzáčka...? V týždni po 21. auguste 1968 bola mládež na nohách. Nadávala okupantom, do tankov hádzala kamene. Potom prišiel apríl 1969 a sním "nový" politik v československej politike: Gustáv Husák. Stal sa šéfom československých komunistov. Mládež si kľakla. Dostávala lekcie z poslušnosti, odovzdanosti jednej pravde. Dokonca aj dĺžka jej vlasov bola predmetom debát riaditeľov, učiteľov, "kultúrnych pracovníkov". Veru tak mládež dnešná. Sloboda účesov bola prudko limitovaná. A kto mal kríž na krku ten tiež mohol mať problém. Rebelovanie povolené bolo, ale proti Západu a USA. Na verejných zhromaždeniach. Pre človeka, ktorý po slobode nejako zvlášť netúži a nie je náročný na podmienky, bola nomalizácia ľahkou, znesiteľnou záležitosťou. Pre človeka náročného a tvorivého išlo o obdobie vážneho osobného rozhodovania. Zostať, alebo utiecť... Dnes sa neuteká, ale odchádza...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?