Róbert a Igor - Externá spolupráca pokračuje

Autor: Martin Škopec Antal | 27.9.2012 o 6:42 | (upravené 27.9.2012 o 7:53) Karma článku: 13,68 | Prečítané:  930x

Róbert Fico ešte ako člen Strany demokratickej ľavice (SDĽ) pozorujúc Vladimíra Mečiara pochopil, že na slovenského človeka (voliča) z ľudu neplatia žadne intelektuálne rečnícke kreácie. V jednoduchosti je krása a tak začal "otecka vlasti" v trochu kultivovanejšej podobe neskôr úspešne imitovať. Igor Matovič potom pozoroval Fica a uvedomujúc si rozsah svojich možností začal s procesom imitácie tiež.

Na Slovensku bude ešte dlho vyhrávať ľuptákovčina nad intelektuálnou politickou "nudou". Niekdajší predseda Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) a ex-podpredseda NR SR Ján Ľupták raz verejne povedal, že ho ako dieťa matka posielala pásť husy na lúku. Občas tiež v čase školského vyučovania. Veď "načo vysedávať v škole" hovoril Ľupták. Takéto vyhlásenia na slovenského robotníka, roľníka a ženu v domácnosti platia. Stručné, úderné, ľudové, vtipné. Fico a Matovič sa v rámci uvedeného rozhodli pre nepísanú a nedohovorenú externú politickú spoluprácu pre "budúce dobro Slovenska" a možno raz aj spoluprácu koaličnú (nateraz však nie, lebo Matovič chce ešte najakú dobu vyvolávať dojem opozičnosti). Spoločná mentálna krv je spoločná krv. Ak Fico práve nemáva svojou antikapitalistickou zástavou, tak Matovič rozpráva o ponižovaní obyčajného človeka (čo je vlastne o tom istom). Keď Dominantný samec mlčí, jeho snaživé dvojča zapĺňa priestor. Ľud počúva a chce zástupné hry. Matovič hovorené a počuté vylepšuje o hry vizuálne: Hádzanie striekačiek na verejne známu hlavu, nočné vyspávanie v spacáku na námestí, demonštratívne blokovanie cestnej premávky, držanie transparetnov a tak ďalej a tak dookola. Sebazviditeľňovanie, ktorého cieľom je udržiavať pozornosť "robotníctva a roľníctva". Hry mysle, ktoré sú pre jednoduchého konzumenta informácie asi tak príjemné, ako sledovanie lacného televízneho seriálu, či pitie chladeného pivka na letnej terase. A kde nezaberie hra vizuálna, tam príde na rad karta maďarská. V tom je Ficov imitátor majstrom, no v danom smere ešte nestihol naplno rozvinúť svoj repertoár. Snáď pred ďalšou voľbou poslancov. Ján Ľupták mal tú smolu, že nebol bežcom na dlhé trate. Nevedel si svoje kroky správne načasovať. Jeho (ne)myslenie bolo sústredené iba na "túto chvíľu". Fico s Matovičom sú o poschodie vyššie. Plánovane surfujú na vlnách spoločného záujmu a preto sa nemožno čudovať, že posledný prieskum verejnej mienky "posadil" ich politické subjekty vedľa seba. Vrána k vráne sadá... ako sa pekne hovorieva. Ktovie... možno raz Róbert Fico ako prezident SR bude viesť rokovania s premiérom Matovičom. Budú hovoriť o "možnostiach ďalšej spolupráce..." Nemožné...? Napadlo by niekomu v roku 1995, že vtedajší kritický opozičník Fico bude v roku 2006 ako potencionálny premiér uzatvárať politické dohody s Vladimírom Mečiarom?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?