Zakladáme modely správania do budúcnosti

Autor: Martin Škopec Antal | 12.1.2013 o 6:56 | (upravené 12.1.2013 o 10:18) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  426x

V roku 1996 som so spisovateľom a publicistom Martinom M. Šimečkom (synom disidenta a spisovateľa Milana Šimečku) zrealizoval rozhovor, ktorý uverejnil denník Smer Dnes (akákoľvek podobnosť s názvom istého politického subjektu je čisto "náhodná"). Obsah rozhovoru je aktuálny aj pre súčasné spoločenské reálie Slovenska a preto si dovoľujem časť rozhovoru opäť zverejniť a poukázať tak na fakt, že "dávno" povedané môže byť rovnako zmysluplne povedané taktiež dnes.

Otázka: Ako vnímate spor medzi dvoma názorovo diametrálne odlišnými skupinami obyvateľstva Slovenska? Odpoveď: Či už to vnímame pozitívne, alebo negatívne, Slovensko z historického hľadiska nemalo príležitosť budovať si kultúru vnútorného sporu. Okolité národy a spoločnosti majú za sebou určité etapy spoločenských konfliktov, ktoré riešia - riešili - vo svojich vlastných dejinách. Tieto národy majú spomenuté konflikty vo väčšine prípadov za sebou. Niektoré národy si spoločenský konflikt vyriešili v 19. storočí a ďalšie neskôr. Slovensko je špecifické práve v tom, že spoločenský konflikt nemá vyriešený a nepozná vzor, podľa ktorého by ho riešilo. Okolnosti sú známe. V histórií Slovenska sa moc vždy odvodzovala z iných, ako slovenských zdrojov. Či už za Rakúsko - Uhorska, alebo počas existencie prvej Československej republiky. Vtedy nejestvoval u Slovákov pocit, že slovenská politika je autonómna. A to je jeden z dôvodov, prečo dnešný spoločenský konflikt naberá maximálne viditeľné rozmery. Slovenská spoločnosť sa v tomto konflikte naviac akoby vytráca. Neexistuje model uchopenia sporu. Frustrácia z tohoto konfliktu vyplýva z faktu, že nevieme, čo bude jeho výsledkom. Otázka: Je sloboda pre tých, čo nepociťujú jej potrebu zbytočná? Odpoveď: Všeobecne platí, že sloboda je skôr luxusom. Pre väčšinu ľudí totiž nie je tou primárnou potrebou. V prípade Slovenska je vidno, že skúsenosť so slobodou je značne limitovaná. Slovensko má príliš málo historických spomienok - zážitkov - na slobodu. Podľa chápania väčšiny ľudí je skôr dôležitejšia ich existenčná situácia a životná úroveň, ako to, či sa môžu zoznámiť so slobodne šíreným názorom v novinách. Táto hierarchia hodnôt je viac-menej logická. Otázka: Čo Vás v tejto súvislosti znepokojuje? Odpoveď: Znepokojuje ma, že na Slovensku sa môže udiať čokoľvek, no nevyvodzujú sa z toho dôsledky. Pestuje sa tak jeden z modelov, že právo neplatí, zákony si môžu odporovať, syn prezidenta je unesený a nič sa nedeje. Lenže my dnes zakladáme modely správania do budúcnosti. Ak model Slovenska bude postavený na akceptácií lži a na potláčaní logických súvislostí, tak sa nám môže stať, že zo základných noriem našeho života sa vytratia také podstatné princípy, ako že človek by nemal klamať, alebo kradnúť. Otázka: Aké systémové dôsledky vyrastú z dnešného spoločenského a politického diania? Odpoveď: Viem si predstaviť taký druh spoločenského systému, ktorý vytlačí na okraj spoločenského spektra nepoddajných jednotlivcov. Týmto nebude daná možnosť na vyjadrenie. Zvyšná časť obyvateľstva bude kúpená korupciou. Môže byť vybudovaný druh systému, ktorý bude niesť formálne znaky demokracie, no tieto nebudú uplatňované a to za asistencie istého tlmeného konsenzu väčšiny. V taktomto systéme by opozícia stratila sebadôveru a sebavedomie na to, aby sa vyjadrovala dostatočne jasne a nahlas. Otázka: Ako hodnotíte aktivity opozície, najmä v rámci jej menšinového postavenia v parlamente? Odpoveď: Obávam sa, že pre opozíciu je súčasná politicko - spoločenská situácia pohodlná. Najmä v tom, že opozícii poskytuje alibi. Predstavitelia opozície majú menšinu v parlamente, čo ich zvádza k tvrdeniu, že nemôžu konať k vôli vláde a parlamentnej väčšine. Opozícia si neuvedomuje vážnosť situácie. Pre demokraciu je však alibistický a pasívny postoj neprijateľný. Alibizmus by sa takto mohol stať - ak sa už nestal - národnou črtou. Nemyslím si, že ľudia si želajú taký režim, aký sa na Slovensku etabluje. Zároveň však pre týchto ľudí nie je natoľko neprijateľný, aby dostatočne reagovali. Zhováral sa Martin Škopec Antal Denník SMER DNES Máj 1996
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?