Objektívna a subjektívna "pravda"

Autor: Martin Škopec Antal | 16.1.2013 o 13:53 | (upravené 16.1.2013 o 14:33) Karma článku: 4,66 | Prečítané:  828x

"Nerobím si o pravde žiadne ilúzie. Mlčím, keď ma poučujú, že pravda je subjektívna a objektívna, alebo že je dokonca triedna a treba rozoznávať, komu slúži. Nikdy som neveril v nejakú spasiteľnú metódu, ktorá neomylne viedie k pochopeniu pravdy. Neverím, že by vôbec bolo v ľudských silách poskladať si vo vedomí pravdivý obraz sveta. Každý dotyk so svetom komplikujú človeku signály, ktoré prichádzajú zo sprostredkovaného poznania, z vlastnej skúsenosti a z miesta pozorovateľa, ako by povedal relativista". Milan Šimečka v knihe: Obnovenie poriadku.

Na slová spisovateľa a disidenta Milana Šimečku si spomeniem vždy, keď počúvam, alebo čítam o objektívnej, či subjektívnej pravde vtesnanej do dejov, vyhlásení, myšlienok, mediálnych vystupov. Pravda je ako voda. Naberiete si ju do dlaní a ona Vám postupne preteká medzi prstami. Pravda je ilúzia zavesená v myslení jedinca, ktorý sa pozerá na súčet predmetov natiahnutých vo videnom spektre "reality". Svojho času sa ľudia domnievali, že Zem je stredobodom "všetkého" a že okolo nej obiehajú Slnko a planéty. Neskôr sa stredobodom "všetkého" stalo Slnko. "Jestvovala" len naša Slnečná sústava. Okolo "nej" boli "zavesené" svetielka. O čosi neskôr sa svetielka "zmenili" na ďalšie Slnečné sústavy, potom Galaxie. Ešte začiatkom dvadsiateho storočia prevládal názor, že existencia iných Galaxií je možno sporná. A tu "náhle" sa ukázalo, že naša Mliečna dráha nie je hlavným kontinentom dovtedy poznaného vesmíru. Je ich viac. Niekoľko násobne viac. A čo viac... Vesmír sa rozpína a dokonca rýchlejšie, ako sa rozpínať začal. To nie je zrejme všetko. Za "ním" je ďalší vesmír a za "ním" ďalší. Zrkadlo za zrkadlom. Nemá "to" konca. Ako tie pravdy. Jedna strieda druhú, druhá tretiu, tretia miliárd tretiu. Ako povedal klasik: Pravda je subjektívna. Koniec ilúzií o výnimočnom postavení Slnka prinieslo dvadsiate storočie. Storočie v ktorom padli mnohé "pravdy" o našich "pravdách". Tak, ako sa vesmír rozpína, tak sa aj naša "pravda" rozpína. Na záver Rene Descartes: "Predpokladám, že všetko, čo vidím je nepravdivé. Verím, že nikdy neexistovalo nič z toho, čo reprezentuje klamlivá pamäť. Nemám vôbec žiadne zmysly. Telo, tvár, rozľahlosť, pohyb a miesto sú chiméry".
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?