Nevirtuálna realita v rukách "programátorov"

Autor: Martin Škopec Antal | 22.1.2013 o 9:19 | (upravené 22.1.2013 o 10:06) Karma článku: 7,57 | Prečítané:  349x

Nejeden zainteresovaný pozorovateľ slovenskej spoločensko - politickej scény si kladie otázku: "Čo sa ešte musí stať, aby sa niečo stalo?" Zamestnanci denníkov, rozhlasoví a televízni redaktori sa predháňajú v popisovaní a objasňovaní rôznych škandálov a káuz. Často až do najmenších podrobností popisujú ich príčiny a dôsledky. Spovedaní sú aktéri škandalóznych príbehov. Slovenskí konzumenti medializovaných informácií na ne však v praxi nereagujú buď vôbec, alebo iba minimálne. Akoby išlo o virtuálnu realitu, ktorá nemá vplyv na každodenný život.

Je nanajvýš pravdepodobné, že daný stav nie je iba výsledkom presýtenosti väčšinového konzumenta z obrovského množstva denne servírovaných mediálnych noviniek. V prípade slovenského konzumenta ide o špecifickú záležitosť. Keďže je notoricky pasívnym účastníkom mimosúkromného diania, nemá vypestovaný návyk strávené informácie spájať do zmysluplnej a ucelenej myšlienkovej mozaiky, podľa ktorej by vedel zaujať ku konkrétnej udalosti jednoznačný postoj. Väčšinový slovenský konzument preto nevidí dôvod na nevirtuálnu reakciu voči hmatateľnej realite. Okrídlená veta spomenutého konzumenta obvykle znie: "Aj keby som niečo urobil, nič tým nezmením". V slovenských pomeroch práve pasivita státisícov konzumentov informácií (negatívneho charakteru) spôsobuje postupné (aj keď zatiaľ nie príliš viditeľné) okliešťovanie ich práva na mimosúkromné aktivity širšieho významu. Otázka pozorovateľa domácej scény je teda oprávnená: "Čo sa ešte musí stať, aby sa niečo stalo?" Položme si ale s tým súvisiacu (ďalšiu) otázku: Nestávame sa pomaly, ale iste nevirtuálnou realitou v rukách amatérskych "programátorov", ktorým sa darí realizovať nimi vložené zadania až neuveriteľne ľahko? V prípade kladnej odpovede sa treba zamyslieť, či väčšinovému konzumentovi daný stav vlastne nevyhovuje, a to dlhodobo... Kauzy a škandalózne udalosti sú síce prirodzenou súčasťou politicko - spoločenského diania, no rozhodne nejde o virtuálnu počítačovú hru. Sú natoľko autentické a sugestívne, že by si zaslúžili viac hmatateľnej pozornosti našeho doteraz maximálne pasívneho konzumenta medializovanej "potravy". V prípade pokračujúceho stavu sa nečudujme, že na scéne zvanej politická hrajú (a zrejme dlhodobo budú hrať) prvé husle postavy bez "hudobného sluchu". Keď sa "orchester" postupne mení na obludárium, môže za to tiež (alebo hlavne) divák - volič - konzument.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Klasická nedeľa kedysi: Kostol, obed, futbal. Boli to zlaté časy

Bratislava bola o polovicu menšia, ale na futbal chodilo desaťkrát viac ľudí.

ŽENA

Táňa Pauhofová: Robiť film na Slovensku je samovražda pre ego

Úspešná herečka momentálne hviezdi v kinách.

RECENZIA

Bol to stratený čas alebo je Sherlock stále geniálnym seriálom?

Ako dopadol posledný diel seriálu.


Už ste čítali?