"Tá demokracia sa nedá natrieť na chleba..."

Autor: Martin Škopec Antal | 23.2.2013 o 4:59 | (upravené 23.2.2013 o 5:44) Karma článku: 9,53 | Prečítané:  434x

"Načo je dobrá tá demokracia? Nedá sa natrieť na chleba, nadá sa vypiť, nadá sa pomilovať. Do zadku s demokraciou". Tieto duchaplné slová povedal na nedávnom protestnom zhromaždení jeden s účastníkov, pán v dôchodcovskom veku (našťastie, alebo bohužial nie do mikrofónu). Vo svojej podstate mal pán dôchodca pravdu. Pre jednoducho zmýšľajúceho človeka je demokracia asi tak užitočná, ako "mŕtvemu mušle".

Dôchodcu som sa po ukončení protestného zhromaždenia opýtal na mnohé, no tiež na to, čomu sa v živote profesne venoval. Odpovedal, že takmer celoživotne pracoval ako robotník v továrni. "Za socializmu nám bolo dobre. Ráno do roboty, potom z roboty. Po príchode domov som žene povedal, že som hladný a že chcem jesť. Žena dala najesť. Potom sme pozreli televízor. Potom sme išli spať. Ráno do roboty, potom z roboty. Dobre nám bolo". Keď mi pán dôchodca hovoril o svojom denno - nočnom programe žiarili mu oči radosťou. Nečudoval som sa a nečudujem... Jeho mentálnej schránke mentálna schránka socializmu vyhovovala, lebo on na viac nemal, nemá a mať nebude. To nie je ponižujúca kritika, ale strohé konštatovanie. Ľudia typu pán dôchodca majú pevný vzťah k niekdajšiemu "poriadku socializmu", pretože ten ľudskej jednoduchosti umožňoval uplatňovať jednu z jej najviditeľnejších povahových čŕt: POSLUŠNOSŤ. DIKTATÚRA miluje POSLUŠNOSŤ. Diktatúra dáva za poslušnosť štedrú odmenu. Nepotrebnosť rozmýšľania nad všetkým, čo presahuje najsúkromnejšie prostredie, klietku domácej istoty. Istota, že nepríde nepriateľka neistota bola pre "našeho" pána dôchodcu a jeho kámošov z hľadiska jeho životných hodnôt šancou na udržanie duševnej pohody. Kde je pohoda, tam je zábava, úsmev, zabúdanie... "Poslušnosť je dobrá a potrebná, ak sa však táto poslušnosť mení na niečo zlé a podlé, je to naopak prehlbovanie ľudského otročenia a poníženia". T. Carylle Pán dôchodca spomenutý citát zrejme nepozná. Kedy ho ale aj poznal, bol by pre neho iba "odkazom" z inej planéty. Tá jeho planéta má 95 metrov štvorcových. Bola postavená dvadsať rokov po tom, čo "prvý robotnícky prezident" podpisoval popravy svojich straníckych spolusúdruhov a nie len ich. V mene našich istôt... "Nech žije február 1948..." V našich srdciach, v našej pamäti, v našom tráviacom a vylučovacom trakte.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?