"Polepšený" pseudohrdina v povolebnej divadelnej akcii

Autor: Martin Škopec Antal | 4.3.2013 o 14:01 | (upravené 4.3.2013 o 14:54) Karma článku: 16,02 | Prečítané:  398x

Mnoho slovenských novinárov sa po predčasných voľbách minulého roku nechalo v celku ľahko presvedčiť, že Róbert Fico je osobnostne iný Róbert Fico, ako povedzme v rokoch 2006 až 2010. Po voľbách neútočil na novinársku obec a vzbudzoval dojem "iného" človeka - politika. Nasadil si masku omladeného (ústretového) Alexandra Dubčeka. Na rozdiel od dobráckeho Dubčeka však hral Fico priehľadné divadlo. "Polepšený" pseudohrdina v akcii. Okolie uverilo. Bohužial najmä masmediálne.

Podtatranské masmédiá zamerané na politické dianie sú nepoučiteľné. Teda aspon väčšina ich "členskej základne". Vo vzduchu "uchmatnú" poletujúcu udalosť, či vyjadrenie hlavného aktéra udalosti. V prvoplánovej podobe udalosť následne rozoberajú, asi ako dieťa hračku. Lenže dieťa rozoberá hračku z dôvodu prvotnej zvedavosti a na svoju prvú skúsenosť s rozoberaním nabaľuje skúsenosť ďalšiu. Tá nakoniec "dovedie" dieťa k poznaniu, že (napríklad) obraz v krasohľade v skutočnosti nie je žiadna zázračná, rozprávková krajina, ale "iba" niekoľko vedľa seba uložených predmetov, ktoré v pohybe (a v súhre so svetlom) vytvárajú príjemnú vizuálnu ilúziu. Väčšinová masmediálna obec však povolebnú ilúziu považovala za fakt. Tento "fakt" rozširovala medzi ľudí a nemožné "začalo" byť považované za možné (podľa onoho známeho: nemožné ihneď, zázraky do troch dní). Efektu vytvárania "iného človeka" sa podtatranské masmédiá chopili už v rokoch 1990 až 1992. Vtedy sa na "divadelníka" Vladimíra Mečiara pozerali najprv ako na osobu hodnú pozornosti, potom ako na osobnosť hodnú obdivu. Neskôr ho zadupávali pod čiernu zem. Keď ale Mečiar potreboval "niečo" v očiach verejnosti ponaprávať podľa svojich predstáv, usmial sa na obec novinársku, povedal niekoľko vľúdnych viet a dočasne bola spievaná iná mediálna pieseň. Noty piesne ale čoskoro skončili v koši, pretože "herec" - premiér začal opäť rozhadzovať kulisy. Pozornému človeku je a bolo jasné, že povolebný Fico bol rovnaký, ako "ten" predvolebný. Je taký a iný nebude. Reálna zmena v spôsobe jeho myslenia by mohla byť spôsobená len operačným zákrokom v dutine lebečnej. Žiadna to novinka, že človek ako súčasť živočíšnej ríše svoje postoje k okoliu často "upravuje" podľa momentálnej potreby. Ide zväčša o pravidlo, nie aktuálny rozmar. Vo svete politiky je radikálna (pozitívna) zmena prístupu politika k masmédiám prirodzenou súčasťou jeho "profesionálneho" inventára. Politik Róbert Fico zahral svoje povolebné divadlo na úrovni amatérskej. V slovenských pomeroch to pre dosiahnutie požadovaného cieľa stačí. Načo sa namáhať, keď politická konkurencia "nestíha" a masmédiá reagujú na udalosti a vyhlásenia podobne povrchne, asi ako pubertálne dievčatá na chlapčenskú spoločnosť počas večerného, pohodového žúru...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?