reklama

Sviečková manifestácia - Práva ulice

Rok po Sviečkovej manifestácii - ktorej výročie si pripomíname - napísal Miroslav Kusý pre Rádio Slobodná Európa úvahu pod názvom Práva ulice. Tá trefne vystihuje povahu vtedajšej komunistickej moci a jej prístupu k verejne prejavovanému (opozičnému) názoru. Úvaha bola zverejnená taktiež v knihe: Miroslav Kusý - Na vlnách Slobodnej Európy (Vydavateľstvo Smena - rok 1990). Dovoľujem si odcitovať niektoré podstatné pasáže.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

"Naši komunistickí predstavitelia majú priam panický strach pred všetkými masovými akciami, mitingami, demonštráciami, prostestnými pochodmi, zhromaždeniami, ktoré sa nekonajú pod ich vedením, neorganizujú sa v ich prospech a nie sú teda nimi dokonale zmanipulované. Z ich úst, najmä v ostatnej dobe, počúvame jednak ostré a výhražné slová proti "rozvratníkom" a "dobrodruhom", ktorí cynicky na podnety zahraničných centrál lákajú národ do ulíc, aby tým zapríčinili chaos, vybičovanie pudov a vášní, neprípustný nátlak na vedenie, extrémistické nálady zvedených más a podobne. Vedenie v tomto "ostrom tóne" zdôrazňuje, že je rozhodnuté razantne zakročiť, likvidovať každý pokus o verejné a masové vyjavenie nespokojnosti, nesúhlasu, protestu. Je pikantné počúvať následníkov voľakedajších táborových rečníkov, vodcov hladových pochodov, oranizátorov hlučných demonštrácii, predkladateľov požiadaviek ulice, ako sa bez škrupúl zriekajú svojho revolučného dedičstva a verejne ho zavrhujú. Traduje sa, ako Klement Gottwald priviedol v kritických mníchovských dňoch rozhorčený pražský dav na Hradčany, aby svoje požiadavky zakričal prezidentovi priamo do okien: "Dajte nám zbrane, dali sme si na ne!" Distingvovaný Beneš vraj vtedy Gottwaldovi povedal: "Ulica nám predsa nebude diktovať!" To bola ale voda komunistom na mlyn: akože, pán prezident: ulica - veď to je hlas ľudu, ulica - veď to je nezadateľné právo demokratického vyjadrenia stanoviska ľudových más! Pravda, toto všetko platilo iba dovtedy, kým komunisti neprevzali moc. Odvtedy, ako šibnutím zázračného prútika naše ulice "splaneli" a moc už od nich neočakáva nič dobré. U nás však na nápad vyjsť do ulíc môžu, podľa našich predstaviteľov, iba deklasované živly, dobrodruhovia, platení agenti západných ideovodiverzných centrál, nepriatelia socializmu. Režim nám chce navravieť, že sa v jeho prípade kvalitatívne zmenili práve tie ľudové vrstvy, sociálne skupiny, ktoré sú dnes ochotné ísť do ulíc. To nie je pravda. Vždy v dejinách to boli a aj dnes sú tie isté ľudové vrstvy, sociálne skupiny, ktoré idú do ulíc medzi prvými: je to zradikalizovaná mládež, sociálne najviac postihnuté zložky, skupiny, ktoré sa cítia byť v politickej opozícii voči danému režimu. Ulica je radikálny spôsob dialógu verejnosti s mocou. Nastupuje tam, kde sa zablokovali, neuplatnili, alebo zlyhali "mäkšie" formy dialógu. Je to teda forma síce krajná, ale v demokratických pomeroch načisto legitímna, prípustná. Má regulatívnu funkciu, upozorňuje na naliehavé neriešené problémy, či na kritické stanoviská verejnosti k určitému spôsobu ich mocenského riešenia. Dialogické poňatie práva ulice je však niečo, nad čím sa našim mocenským komunistickým konzervatívcom ježia chlpy odporom...Ulica je indikátorom vyjadrenia verejnej mienky, je signálom radikálneho vstupu verejnosti do dialógu s mocou. Lenže je tu aj druhý aspekt práva ulice. Ľudia nejdú do ulíc iba preto, aby viedli radikálny dialóg s mocou. Majú právo na svoju ulicu aj mimo tohoto dialógu, bez ohľadu naň. Je to napríklad vtedy, keď si chcú uctiť svojich národných hrdinov, ktorých moc neuznáva. Právo ulice a právo na ulicu je teda niečo, čo si nemôžeme dať vziať. Pretože tu ide o lakmusový papierik demokracie. A navyše je to jedna z dôležitých životných potrieb človeka ako "tvora spoločenského". Takto ho totiž definoval veľký filozof Aristoteles už pred pár tisícročiami: zoon politikon". 13.4. 1989

Martin Škopec Antal

Martin Škopec Antal

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  371
  •  | 
  • Páči sa:  807x

Žijeme vo svete plnom rituálov, opakovania, napodobňovania a zdania často zbaveného kontaktu s realitou. Albert Einstein raz povedal: Kto chce byť členom ovčieho stáda, musí sa stať ovcou. Som človekom, ktorý chce uvedené meniť alebo sa o to aspoň Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu