V ZSSR nebolo čo jesť, ale ohňostroj byť musel

Rene Descartes svojho času napísal, že "pochybnosti sú počiatkom múdrosti". V prípade "akcie Gagarin" z apríla 1961 je o čom pochybovať, lebo takmer každá udalosť spoločensko - politického významu bola totalitnou mocou vopred dôkladne aranžovaná. Politický režim totalitného charakteru potrebuje vyvolávať ilúzie veľkoleposti a ospevovania jedine možnej pravdy (samozrejme tej svojej). Prostredníctvom "letu do kozmu" bolo potrebné zdôrazňovať "neomylnosť strany", ktorej "sláva letí ku hviezdam". Udalosť bola súčasťou "projektu" predbiehania "zlého kapitalizmu" socializmom. Ciele vedecké boli druhoradé, ba možno až treťoradé. Politické vedenie ZSSR sa "letom Gagarina do vesmíru" začalo búchať do hrudného koša podobne, ako King - Kong na filmovom plátne. A to všetko v krajine, ktorej nejeden obyvateľ v danom čase na vlastné oči nevidel tubu so zubnou pastou, záclony na oknách, koberec, banán, či hrudku masla. Červený kolos demonštratívne posielal do vesmíru človeka, aby tak zahmlieval príšernú situáciu v krajine. Klasická manipulácia politickej a mediálnej mašinérie totalitného systému. V ZSSR nebolo čo jesť, ale ohňostroj byť musel. Nemere sa v knihe zaoberá nielen technickou stránkou "udalosti" z 12.4.1961, ale práve aj politicko - spoločenskou atmosférou, ktorá ju spustila. V knihe autor obnažuje svoje antikomunistické postoje. Tie sa ňou ťahajú ako dlhá niť, čo si pozorný čitateľ ihneď všimol - všimne. V Nemereho prípade však nejde o antikomunizmus povrchný, prvoplánový, fanatický. Ide mu o popis systému, ktorý plodil jednu útópiu za druhou. A Gagarinov príbeh bol ideologickou súčasťou tejto utópie. Gagarina v skutočnosti poslali ku "hviezdam" šialení marxisti a nie nadšená vedecká skupina. Faktom však je, že v Nemereho knihe sa nachádza veľa domnienok bulvárneho charakteru. Tie si mohol odpustiť, pretože knihu oslabujú. Nad nejednou stránkou sa je možné pousmiať. Tiež je zrejmé, že autor nebol profesionál - spisovateľ. Niektoré vety sú pozliepané tak, akoby boli písané študentom stredoškolského zariadenia. Väčšina reakcii pod článkom "Gagarin - Kozmické klamstvo?" má v sebe zakódovanú už spomenutú nechuť spochybňovať historicky "nespochybniteľné". Trochu to pripomína vzťah veriaceho k náboženstvu. Albert Einstein napísal: "Je celkom možné, že môžeme zvládnuť viac ako Ježiš, pretože to, čo je o ňom písané v Biblii je poeticky prikrášlené". A práve o poetickú prikrášlenosť ide. Dnes vieme, že mnohé zo svetovej histórie bolo inak, ako "sa" dlhodobo verejne prezetnovalo po celé stáročia, tisícročia. Jediná možná pravda sa častokrát utopila vo vodách pochybností. "Kamarátka" Pochybnosť nieje populárna, lebo nám šepká, že by sme mali otvárať nové brány poznania. A nové poznanie (podobne ako hĺbavé premýšľanie) je bolestné. Záverom opäť citát: "Zapochybuj o všetkom aspon raz, aj keby to mala byť len veta: Jedna a jedna sú dve." G.Ch.Lichtenberg