Slovensko prezidenta nepotrebuje

Autor: Martin Škopec Antal | 24.4.2013 o 9:30 | Karma článku: 15,18 | Prečítané:  918x

Téma kandidáta na post prezidenta SR sa čoskoro stane masmediálnou konštrukčnou schémou, na ktorej sa bude profilovať nejeden politik, publicista, bloger. Pretlak fráz a drístov bude narastať úmerne s túžbou vládnej strany a strán opozičných získať body v predvolebných "pretekoch". Smer - SD aj tzv. opozícia chcú cez osobu "svojho" prezidenta získať šancu na dominantné postavenie po voľbách parlamentných (v roku 2016). Táto skutočnosť je zrejmá každému, kto má čo len trochu predĺženú miechu, takže uvedená informácia je adresovaná skôr pozorovateľom - konštruktérom, ktorí sa permanentne zaoberajú lokálnou povahou svojich konštrukčných (publicistických) cvičení (kto, s kým, kedy, prečo, načo, za koľko a tak dookola až do nekonečna). Prezident SR bol doteraz vždy len hračkou v rukách politických strán a hnutí. Za daných okolností je opodstatnené tvrdenie, že Slovensko prezidenta nepotrebuje.

Tak Michal Kováč, ako aj Rudolf Schuster, či Ivan Gašparovič boli (je) dekoráciou politickej scény. Raz vládno - koaličnej, inokedy opozičnej. Príklad Michala Kováča je priam demonštratívny. Na post prezidenta ho "postrčil" Vladimír Mečiar (cez parlament). Kováč sa následne začal "stavať na zadné" a postupne prechádzal do tábora vtedajšej opozície (čo však bolo pochopiteľné, lebo Mečiar sa už začínal podobať na Caligulu a Slovensko sa menilo na divočinu). Politicko - mafiánska príučka z roku 1995 (plánovano - neplánovaný "výlet" syna prezidenta do Rakúska) Kováča utvrdila v názore, že pri opozícii bude najbezpečnejšie. Podľa toho sa aj správal. V podmienkach divokého mečiarizmu bol prezidentom opozície. V roku 1999 mal byť Rudolf Schuster zvolený za prezidenta, ako "menšie zlo". Masmédiá prezetnovali Mečiara ako zlo väčšie. Ten sa rozhodol kandidovať, no následne neuspel. Schuster na poste prezidenta reprezentoval tábor vtedajšej vládnej koalície, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 1998. Potom mierne otočil, lebo jeho mentálne uspôsobenie bolo ešte stále príliš promarxistické a nevedelo sa zhodnúť s pravicovou rétorikou časti novej vládnej koalície. Schuster bol politik lokálneho, periférneho razenia. "Kádrový pracovník", ktorý neprekročil svoj tieň. Ivan Gašparoviť je kapitola sama o sebe. Od začiatku bol čitateľný. Kopal a kope za Smer - SD, nemá problém svoju lásku k vládnej strane verejne prezentovať. Dokonca deklaroval "myšlienku", aby mal Smer - SD svoje "vládne noviny". Paródia, ktorá už nepotrebuje ďalší komentár... Ani jeden prezident SR "nevytlačil" zo seba aspon akú - takú múdrosť, ktorá by stála za historické zaznamenanie. Slovensko nemalo, nemá a ani nebude mať svojho Václava Havla. Ten mal nadhľad, vedel inteligentne provokovať oponentov a počas svojho prezidentovania písal slušné literárne práce, ktoré sa budú dať čítať tiež o dvadsať rokov. Lenže české spoločenské prostredie nie je prostredie slovenské. To slovenské sa až príliš sústreďuje na politické ťahanice, podobné dedinskému handrkovaniu sa krčmového formátu. Naviac je zrejmé, že každá slovenská politická hádka má materialistický podtext, nasmerovaný na krátkodobé ciele. Nejde o prezidenta - osobnosť, ktorá by zastrešovala nadčasové hodnoty. Ide o prezidenta, ktorý by bol (takpovediac) bilboardom, reklamou politickej strany pre voľby do NR SR v roku 2016. Chybné je aj vnímanie osoby prezidenta v SR. Mnoho občanov sa mylne domnieva, že prezident by mal zabezpečovať zlepšovanie životnej úrovne, znižovanie nezamestnanosti, či opravu povrchu ciet. Akoby by išlo o komunálneho politika a nie prezidenta. Tento nedostatok v myslení verejnej mienky si nejeden kandidát na post prezidenta uvedomuje už dnes a zjavne toho zneužíva. Chce (chcú) Slovensko viesť, riadiť, ťahať, bojovať zaň. Ako na vojenskom cvičení. Obyvateľom tak vsugerúvajú, že prezident môže byť všadeprítomný, taký ten Majster M., vševedko na zavolanie, hodinový manžel. Ako už bolo spomenuté: Slovensko prezidenta nepotrebuje. Radšej žiadneho, ako takého, ktorý bude zdrojom neproduktívnych šarvátok, súčasťou mocenských hier politických technokratov, ktorí sa domnievajú, že história Slovenska sa začala dňom ich narodenia.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?