Prvé máje v socializme - Sviatky (ne)práce

Autor: Martin Škopec Antal | 29.4.2013 o 11:39 | Karma článku: 8,39 | Prečítané:  1268x

Prvé máje v krajine zvanej Československá socialistická republika boli vernou kópiou osláv sviatku (ne)práce, ktoré sa v "deň D" uskutočňovali v celom (takzvanom) socialistickom tábore. Oslavné sprievody na prvého mája boli súčasťou komunistického pestovania kultu práce, kultu "jednoduchého pracujúceho človeka", robotníka - roľníka. Komunistický režim (podobne ako režim nacistický) miloval sprievody, ľudové veselice, masovky, demonštrovanie "bojovnej jednoty" a "pracovného nasadenia". Nejeden Slovák sa dodnes domnieva, že práve komunistický režim bol vrcholom civilizačného snaženia ľudstva za lepší svet...

Spisovateľ Milan Šimečka svojho času napísal, že "sloboda je pre ľudí, ktorí nepociťujú jej potrebu, zbytočná". Pre jednoducho zmýšľajúceho človeka je slobodou často "iba" realizovanie základných pudových úkonov. Ich prostredníctvom uspokojuje svoje potreby. Komunistický (podobne tak nacistický) režim potreby "jednoduchého človeka" chápal a dával mu to, čo potreboval. "Sociálne istoty", podprahovú rituálnu zábavu, hry, pocit spolupatričnosti s komunitou, davom, masou, "národom". Prvomájové sprievody sa často páčili aj ľuďom, ktorí nemuseli byť rovno ideovo previazaní s režimom. Počas akcie si "našli" svojich kolegov, parťákov, kámošov, kámošky, manželov, manželky, milencov, milenky... Pivo, vínko, klobáska zlepšovali náladu a svet sa zdal razom krajším. Papalášov na tribúnach si všímal málokto. Stačilo zamávať a dosť. Prvomájové sprievody teda prinášali vedľajšie (pozitívne) spoločenské situačné "produkty". Netreba ale zabúdať, že komunistické prvomájové "orgie" stáli nemalé peniaze, brané zo štátneho rozpočtu... na čo sa dnes rado zabúda. Mediálne a propagandistické pestovanie KULTU PRÁCE bolo pre komunistický režim dôležité rovnako, ako pre nacistov pestovanie nenávisti voči Židom. Každá totalitná moc si nájde ideový otvor, cez ktorý vypúšťa svoj "vzduch". Lenže bola to práve práca, ktorá bola počas existencie komunistického režimu degradovaná na na značku, logo, transparent, automatizované "herné" situácie. Tie boli denno - denne v masmédiách prezentované ako cieľ ľudského snaženia. Ibaže práca nie je cieľom, ale prostriedkom. Pre niekoho prostredkom k získaniu financii a pre niekoho (a to je vzácne) tiež zábavou. Zákon o príživníctve bol spôsobom, ako každého človeka donútiť "chodiť do roboty". Prítomnosťou na "pracovisku" sa "pracujúca" osoba odvďačovala režimu za možnosť predstierať svoje súznenie s inak abstraktným celkom - štátom. Mnoho ľudí reálne poctivú prácu iba hralo. Za "prácu" im bola odovzdávaná "podpora v zamestnanosti". Výplata, peniaze - "žetóny". Za ne si mohli nakupovať ŠTÁTOM DOTOVANÉ potraviny, dotované oblečenie, dotovaný lístok na mestskú hromadnú dopravu, na vlaky a tak ďalej a tak dookola až do "prejedenia si" budúcnosti... Mimochodom... ešte aj alkohol bol dotovaný zo štátneho rozpočtu. Tak, ako častokrát neexistovalo realizovanie skutočne poctivej práce, tak nejestvovali ani reálne ceny. Skutočne poctivú prácu robili ľudia na fuškách, pre seba, svoje rodiny, kamarátov PLUS kšeftovali s tovarom, ku ktorému sa nebolo možné dostať "normálnou" cestou. V danom prípade išlo často o "umenie" hodné obdivu... Na záver citát: "Marxizmus je utopická teória v najhoršom zmysle slova, realizovateľná iba prostredníctvom totalitnej praxe". (B. Goodwin)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?