Mokré slnko

Autor: Martin Škopec Antal | 9.5.2013 o 9:25 | Karma článku: 12,44 | Prečítané:  226x

V čase takzvanej Perestrojky vyšla v niekdajšom Československu útla knižka Gennadija Lisičkina (doktor ekonomických vied) pod názvom: Socializmus: "nový" pohľad na perspektívy. Autor sa v knihe zaoberá "výskumom sociálno - ekonomických procesov v socialistickej sústave" a v ZSSR. V skutočnosti je však jeho dielko vyjasňovaním si perestrojkových postojov k absurdnému systému, ktorého cieľom bolo "oslobodenie proletariátu spod okov kapitalizmu". V kapitole o peniazoch Lisičkin zošíval slová zhruba tak, ako súčasná ľavicovo - marxistická publicistická obec. Recyklovaní marxisti sa snažia, lebo ich publikum je značne široké. Vraj problémom "doby" sú peniaze a kapitál...

V kapitole Dva veľké experimenty Gennadij Lisičkin píše: "Peniaze sú častou príčinou nezhôd medzi ľuďmi aj ľudskej závisti. Ich sprievodným javom sú lúpeže, krádeže i vraždy. Honba za ziskom nepozná ani mravné, ani právne normy. Miesto jedinca vo všetkých predchádzajúcich triednych spoločnostiach bolo určované nie jeho duševnými vlastnosťami, ale bohatstvom. V kapitalizme, pre ktorý je príznačná živelnosť trhu, krízy, nezamestnanosť a vojny, moc peňazí je zabsolútnená (...) nielen z literatúry, ale aj zo života môžeme uviesť nekonečne veľa príkladov, ktoré nás navonok presvedčia o tom, že nebyť peňazí, nebolo by ani zlo s ním spojené, a že vtedy by sa konečne uskutočnili odveké túžby ľudí po šťastí, slobode, rovnosti a bratstve". Štastie, bratstvo, rovnosť, sloboda. To sú vznešené slová, ktoré v časoch kríz a "kríz" rezonujú v hlavách ľudí, ktorí túžia po dokonalej spoločnosti, po novej Rajskej záhrade, kde Dobro porazilo Zlo. Spoločnosť bez škriepok a protikladov je však bezbrehou utópiou. Chceť absolútnu a všadeprítomnú spravodlivosť je niečo podobné, ako chcieť mať neustále slnečné počasie. Uschnúť predsa nechceme... Sen o beztiednej spoločnosti presadzovali marxisti ako svoju hlavnú víziu. Pemieňanie "snov na fakty" skončilo prerieďovaním svetovej populácie spôsobom, ako sa o to pokúšal aj "Vodca Tretej ríše". Mimochodom, práve pre nacistov bola marxistická literatúra rezervoárom inšpirácie, aj keď navonok sa tvárili, že marxistov neznášajú. Snaha programovať počasie, rušiť peniaze a urobiť z človeka "gumenú bytosť" bola vopred odsúdená na neúspech. Počasie totiž "nevymysleli" ľudia, ale príroda a tá sa obabrať nedá. Súčasné snové blábolenie časti slovenskej politickej scény o tom, že prijatím "účinných opatrení" by bolo možné "zrušiť" korupciu, alebo "minimalizovať" chudobu je absurdné podobne, ako blábolenie marxistov. Ich však možno pochopiť, pretože svoje experimenty s človekom a spoločnosťou nemali vo svojich začiatkoch overené praxou. "Nejaká" korupcia bude vždy. Chudoba taktiež. Napríklad nehodovosť na cestách nie je primárne závislá na kvalite (nekvalite) dopravných predpisov, ale od "momentálnych" nezamýšľaných dôsledkov, ktoré sú prítomné vo vzťahu k subjektom, k času a priestoru. Väčšina životných situácii nemá plánovaný, ale spontánny charakter. Mikrospánok šoféra počas jazdy v aute nie je vopred a vedome plánovanou "akciou". Konkrétne herné situácie počas hokejového zápasu nie sú vopred presne rozpísané a nedajú sa naplánovať. Plánovať je možné iba to, kto a kedy pôjde na ľadovú plochu, s akou hokejkou, aká bude zostava hráčov a podobne. Ostatné je vecou nezamýšľaných dôsledkov a toho, "čo na nás pripravuje súper". Tiež je dôležité, čo na "to" rozhodcovia. Príkladom je koniec, poďme k jadru témy. Rovnosť, spravodlivosť na úrovni "celoplošnej" je "takmer" nemožná, lebo nie sme rovnakí, nemáme rovnaké zámery, spôsoby konania, výšku IQ, talent, náhľad na dianie, či nedianie. Náš pohľad na situácie a dejinné udalosti je tak diametrálne odlišný, že z tejto odlišnosti by sa dala zostavovať nová, neprehľadná galaxia. Problémy je možné čiastočne riešiť, ale s ich riešením načíname problémy nové. Je možné im dočasne "predchádzať", no iba keď poznáme "presné súradnice herných situácii". A tie väčšinou nepoznáme. Bohužial treba skonštatovať, že mentálne usporiadanie slovenskej spoločnosti a jej "elít" je zaseknuté v časoch tzv. Perestrojky. Už v roku 1968 počas dubčekovského experimentu so "socializmom s ľudskou tvárou" bolo zrejmé, že z Tchora nebude Páv. Treba ale zdôrazniť, čo už bolo naznačené. Žiadne spoločenské zriadenie nie je a nebude dokonalé, lebo dokonalosť nejestvuje. Podobne tak, ako neexistuje mokré Slnko. Jestvuje dualita, nesúmernosť, nerovnakosť, nerovnosť, plus a mínus. Práve prirodzená nerovnakosť a nerovnosť je príncípom, na ktorom "fungujeme". Recyklovaní marxisti zavádzajú, keď tvrdia, že nerovnosť a nerovnakosť je dôsledkom "nespravodlivého usporiadania sveta" a "zlého prerozďelovania bohatstva". Na danú tému písal už Karel Čapek vo svojom článku z roku 1924 Proč nejsem komunistov. "Už som povedal, že skutočná chudoba nie je inštitúcia, ale nešťastie. Môžete prevrátiť všetky systémy naopak, ale nezabránite tomu, aby človeka nestretávalo nešťastie, aby nebol chorý, aby netrpel hladom a zimou, aby nepotreboval pomocnú ruku". Čapek tiež napísal: "Ak je moje srdce na strane chudobných, tak prečo nie som komunistom? Pretože moje srdce je na strane chudobných."
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?