Ako (ne)poraziť Smer - SD

Autor: Martin Škopec Antal | 12.5.2013 o 9:30 | Karma článku: 10,64 | Prečítané:  577x

Slovenská opozícia by sa nemala permanentne zaoberať otázkou ako poraziť Róberta Fica a Smer - SD, ale najmä tým, ako čoskoro neporaziť seba. Doterajšie skúsenosti so sebaporážaním sú totiž bohaté. Ak platí ono známe, že človek sa najviac nachodí, keď nevie, kam vlastne ide, tak potom opozíciu už musia poriadne bolieť nohy. Takže, ako (ne)poraziť Smer - SD...

Úlohou opozície by nemalo byť iba kritizovanie voči vládnej strane, ale aj kreatívne tvorenie. Iba kritizovať si môže dovoliť novinár, publicista, redaktor, moderátor, bloger. Politika (zvlášť vládneho) treba kritizovať už z princípu. Preto, lebo politik sa často nachádza pri zdroji, čerpá z neho a nesie nekoľkonásobnú zodpovednosť. Politik nie je majiteľom "štátnych účtov", ale spravuje veci verejné. Preto musí byť (zákonite) terčom kritiky. Je služobníkom, až potom súkromnou osobou. Keďže má zodpovednosť, nech si túto každodenne uvedomuje (reflexia PLUS sebareflexia). Mal by si "dávať pozor" na podstatu svojej "dobrej" a "zlej" vôle. Hladkanie prenechajme pubertálnemu dievčatku, ktoré zbožňuje rockovú hviezdu. Nech si ju virtuálne vyhladkáva do "zlatova". Politik nech sa od začiatku svojej kariéry pripravuje na poriadnu melu. Kto na ňu nemá žalúdok, ten nech do politickej arény nestrká nos. Rovnako tak fanúšikovia - voliči toho - ktorého politického subjektu by si mali uvedomiť, že tá "ich" strana (hnutie) bude viac otĺkaná, ako ospevovaná. Už preto, lebo je na očiach. Súkromná (nemedializovaná) osoba to má jednoduchšie. Koľko ľudí už len vie, aké finančné a milostné Techtle - Mechtle má Karol z Hornej - Dolnej, alebo neznáma hoteliérka z Tatier? Kreatívna tvorivosť opozícii chýba. Príliš sa sústreďuje na Fica (a Smer - SD) ako zdroj "všetkého zla". V podstate mu vyčíta už aj to, že nevie chodiť po vodnej hladine. V otvorenej spoločnosti, v systéme parlamentnej demokracie vláda krajinu neriadi, ale spravuje. Nemá vytvárať podmienky pre život v Rajskej záhrade. Má sa snažiť, aby bol život znesiteľnejším. Napísané inak: vláda nenesie zodpovednosť za "nepodarené holubie vzlietnutia". Opoziční predstavitelia nemajú osobný šarm, charizmu. Sú zošnurovaní. Ich sebaprezetnácia je (takpovediac) asexuálna. Vzbudzujú dojem, akoby sa narodli ako úradníci - roboti a nie ľudské bytosti, ktoré vlastnia citovú zložku. Nemajú v sebe trocha vzrušivosti. Až príliš sa začínajú podobať na "Hranola". Možno tiež preto, lebo ho stále spomínajú. "Bežného občana" nezaujímajú ani tak volebné programy, návrhy zákonov, váhové kategórie, štatistiky, ale najmä osobný šarm človeka - politika. Ak chce byť zvolený a nie iba trpený ako nutné - nudné zlo, musí pre svoje zvolenie "niečo" urobiť. "Hranol" sa svojim voličom páči preto, lebo si plní úlohu necitlivého "vodcu". Chcú policajta a sudcu v jednej osobe. V Smeráckom dvore to je "iná káva". V subjektoch opozičných sú (taktiež) v totálne dezolátnom stave tlačové a komunikačné oddelenia. Nefunguje vzájomná vnútrostranícka komunikácia a ani vzájomná komunikácia medzistranícka. Naozaj je faktom, že opozičné strany majú problém stretnúť sa v "určenom" čase na "určenom" mieste. Komunikácia je nahodilá, plná chaosu. Prvotné vzájomné dohovory pôsobia skôr ako vedľajší produkt, ako nadstavba. Aj v tomto prípade platí ono známe, že kto nevie dostatočne dobre komunikovať, ten akoby neexistoval. "Hranol" existuje, je na očiach, lebo sa neustále vášnivo sebaprezentuje. Vyvoláva dojem nenahraditeľnosti. Vie dobre, po čom ženy túžia... Časť opozície by verejnosti mala prestať nahovárať frázy typu: "hľadáme" spoločného prezidentského kandidáta, pracujme tímovo, v jednote je sila, ponúkame alternatívy, chceme sa starať o kvalitu života občanov... Jednoducho a jasne: Róberta Fica nie je možné politicky porážať slovníkom socialistov, slovníkom dubčekovcov z rokov 1968 až 1969. Inteligentný občan nie je "dementný blbeček", ktorého treba ovládať ako bábku v divadielku. A bolo by tiež načase, keby opozičníci prestali drístať o "obyčajnom" a "bežnom" človeku. Človek je originál, ktorý v poznanom vesmíre nemá kópiu. Alebo sa časť opozície domnieva, že človek je baktéria, či prášok na pranie. Ľudské Ja, ľudské EGO (v tom dobrom slova zmysle) stojí za pozornosť. Postoj opozičníkov k histórii krajiny je tiež interesantný. Kladenie vencov k pomníkom nestačí a nestačí ani formálne vyjadrovanie sa k minulosti. Tvrdenie, že k histórii sa majú vyjadrovať najmä historici je absurdné. História nie je majetkom historikov. Už preto, lebo s dneškom má (aká to "novinka") súvislosť. Minulosť - história je skúsenosť a nie nalíčená zdochlina. Líčiť by chcel Róbert Fico. Ten si z histórie urobil gýč, ktorý používa ako dekoratívnu plastelinu, či naťahovaciu gumu. Mimochodom... na súčasné preferencie Smeru - SD a opozície majú dopad práve mnohé historické udalosti. Ktovie, aká by bola súčasná verejná mienka, ak by do nej mohli zasahovať potomkovia takmer 65 tisícov slovenských Židov, ktorí sa nenarodili, lebo ich potencionálni rodičia skončili v plynovej komore... Istý publicista napísal, že Smer - SD sa bude musieť poraziť sám. Ficove sebaporážanie však bude zrejme trvať dlhšie, ako sebaporážanie opozície.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?