Prečo sa Slováci nevedia "zhrčiť" na námestiach...

Autor: Martin Škopec Antal | 19.9.2013 o 11:22 | Karma článku: 17,16 | Prečítané:  1605x

Nejeden bloger, publicista, či novinár si kladie otázku: "Prečo Slováci na námestiach a v uliciach verejne nedeklarujú svoj názor na tú-ktorú vec verejnú - politickú"? Skutočne! Prečo sa Slováci (aspon ich nezanedbateľná časť) nevedia "zhrčiť" na námestiach? Odpoveď je (ne)jednoduchá...

Mohla by však byť ak takáto: Ak je ZMYSLOM EXISTENCIE človeka (obyvateľstva) iba EXISTENCIA samotná, tak dôsledkom daného STAVU bude (je?) PEKELNÁ BEZOBSAŽNOSŤ. Aby ľudia mali dôvod zhromažďovať sa na námestiach a v uliciach, tak musia mať IDEU, ktorá ICH "TAM" DOVEDIE. Ak je však "IDEOU" iba a len (po krčmách) toľko DEKLAROVANÁ SOCIÁLNA ZÁVISŤ a kritizovanie všetkého "ODTIAĽ Z VONKU", tak sa veľkej demonštrácie za "spoločnú vec" (vec verejnú) NEDOČKÁME. Naviac... Priemerný (väčšinový) Slovák má tendenciu nezasahovať do NIČOHO, čo je NAD RÁMEC jeho KAŽDODENNOSTI. Drží sa takzvaného MOMENTALIZMU, to jest žitia TU a TERAZ, pre TÚTO CHVÍLU. Zajtrajšok ho príliš NEZAUJÍMA, lebo ten je ZAJSTRAJŠKOM. Veď "všetko je v rukách všemohúceho a nejako už len v budúcnosti bude..." V priemernom (väčšinovom) Slovákovi je stále udomácnená DREVENICA S HLINENOU PODLAHOU, zablatená cesta za DEDINOU a CHĽAST po "ťažkej" DRINE "NA PANSKOM". Stále v ňom drieme PLEBEJSKÁ POVAHA, RODINOU PESTOVANÁ ZBABELOSŤ a náklonnosť k ODŤAHOVANIU sa od "BRATOV" a "SESTIER", ktorí žijú príliš ďaleko od jeho mentálnej RODNEJ OBCE. Priemerný Slovák žije život fotbalového fanúšika na fotbalovom zápase. "Všetkému rozumie" a najlepšie "vie", kam prihrať loptu. Raz je v hysterickej (DOBRONÁLADOVEJ) eufórii, no čoskoro upadá do absolútnej APATIE. Nemá dobrého slova pre "DIANIE NA IHRISKU". DEBILOM je pre neho každý "HRÁČ", ktorý je medializovaný a ktorý "UDÁVA TEMPO". Priemerný Slovák svoje osobné (aj neosobné) smútky SPLACHUJE akosi PRIVÁTNE, no VEREJNE sa (ako už bolo spomenuté) NEdeklaruje. Treba zopakovať ono známe: Slováci v roku 1918 DOSTALI "túto krajinu" DO DARU. Nevybojovali si ju v ťažkom boji. "Neprajník" by povedal, že sa k nej dostali "ako slepé kura k zrnu". Kde niet histórie plnej NASADZOVANIA VLASTNÉEHO KRKU v bojoch a súbojoch, tam niet ani ODHODLANIA zapĺňať ulice a námestia vhodne koncetrovanou zlošťou, vzdorom, či dokonca nenávisťou. Chýba IDEA... Klasik napísal: "IDEU môže OCENIŤ LEN TEN, KTO SÁM NEJAKÚ MÁ. A LEN TEN môže ROZPOZNAŤ JEJ HODNOTU, KTO JE JEJ SÁM HODEN". Toto obyvateľstvo si svoju vládu a parlament ZASLÚŽIA. Problémom nie sú a nebudú ani tak politické systémy, spoločenské konflikty, či teatrálne bitky politikov v parlamente, ale neschopnosť Slovákov dovidieť ďalej, ako nad svoj tanier a pohárik "niečoho" na zahriatie... Toto konštatovanie je bolestivejšie, ako spontánne nadávanie na "tú našu biedu". P.S. V živote je toho viac, čoho sa PRÁVE TERAZ môžeme DOTKNÚŤ... Je to presah, budúcnosť a povestná MOŽNOSŤ POVEDAŤ NIE!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?