November 1989 nemal byť februárom 1948, alebo januárom 1968

Autor: Martin Škopec Antal | 27.10.2013 o 7:37 | Karma článku: 7,98 | Prečítané:  543x

Mesiac november sa opäť raz stane "festivalom" blogersko - publicistického drístania o "Revolúcii". O časoch, keď "sme si sľubovali lásku", keď "sme mali veľké, ale nenaplnené očakávania", keď "sme štrngali..." a tak ďalej a tak dookola. Jedna slohová (textová) omáčkoopakovačka za druhou... Rôzne kaviarensko - pivné hlavy nás budú opakovane presviedčať, že "udalosť" z novembra 1989 bola v konečnom dôsledku sklamaním pre "bežného, obyčajného" človeka. Veď načo už len bola (je) "tá" demokracia dobrá, keď "bežnému" človeku stačilo (stačí) trávenie, vylučovanie, potentný orgán a každodenné (automatizované) ritualizovanie sa v situačno - herných dejstvách, ktoré (opakoval) opakuje do zblbnutia. Lenže... November 1989 nemal byť februárom 1948, alebo januárom 1968.

Jack Welch svojho času napísal, že zmeny nemajú veľa prívržencov, lebo ľudia majú radi status quo. V prípade Slovákov uvedené platí niekoľkonásobne. V prípade Slovákov BLOGerov - publicistov taktiež. Podľa zabetónovaného slovenského klišé je november 1989 popisovaný ako UDALOSŤ SAMA O SEBE. Akoby nemala kontinuálneho súrodenca v minulosti. Akoby bola odtrhnutá od globálneho svetového diania. Akoby bolo vtedy "všetko" závislé od štrngania na námestiach a pospevovania piesní o láske. Faktom však je, že novembrové udalosti by "sa" tak-či onak "prevaľovali" hoc aj v neskoršom dátume a hoc aj bez väčšieho množstva ľudí na námestiach. Komunistický režim dlhodobo valcovala realita a nie "určitá" lokálna udalosť. Nie krátkodobé štrnganie zväzkom kľúčov a pospevovanie piesní. V danom prípade už išlo "len" o dekoratívne poslanie komunistickej myšlienky do historického análneho otvoru. V tonách článkov a textov sa však nepíše o tom podstatnom. A síce, že väčšina Slovákov si (pôvodne) november 1989 predstavovala ako (následnú) vylepšenú formu ("demokratického") socializmu, v ktorom by bolo prítomného aj trocha toho "kapitalizmu" (voľná zábava) a trocha toho kšeftovania na štátom riadenom (NE)trhovom mechanizme. Slovenské väčšinové spoločenstvo sa myšlienkovo pohybovalo a pohybuje skôr v časoch perestrojkového chápania politiky a ekonomiky. Keďže "sa" však "vylepšená verzia" socializmu nekonala, tak dnes čítame a počúvame o sklamaní más. Bodaj by nie, keď všetko začalo byť "nejaké" komplikované, multikulturálne. A naviac... otvorené hlásenie sa k práci pre zisk je predsa "niečo choré". Pracovať pre stranu, vládu a "spoločnosť" je "zdravé". Gýčové vnímanie a deklarovanie reality (pseudoreality) je (bolo) páčivé pre toho, kto má rád Jednoduché Márie a Ružové domčeky v "malebnej slovenskej dedinke". V tej, kde boli "vždy dvere pootvárané pre dobrého človeka". Ono je "to" viac o povahe Slováka, ako o politike... A reči o ponovembrovom rozkrádaní "spoločného majetku" sú už len takou tou folklórnou vsuvkou do rozhovorov, kde ide viac o vypĺňanie času zvukom (slovom), ako o riešenie zadanej témy. Otázne však je, kde má (mal) ten "spoločný majetok" pôvodného majiteľa, či spolumajiteľa pred rokom 1948, pred rokom 1945, či pred rokom 1939... Nejeden skončil v plynovej komore, alebo (neskôr) v kancelárii ŠTB a následne vo väzení, či na "pekne" upravenom povraze. Záverom múdrosť, ktorá má súvislosť s (po)novembrovou dobou: "Ak chceme, aby všetko zostalo tak, ako je, potom je nevyhnutné, aby sa všetko zmenilo" (Giussepe Tomasi di Lampedusa).
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?