Presadzovanie ľudského Ega nie je neresť

Na Slovensku je dodnes v kurze automatizované tvrdenie, že presadzovanie ľudského EGA je neresť. Na úrovni spoločenskej komunikácie je omielaný názor, podľa ktorého by EGO malo byť podriaďované spoločnému - spoločenskému - záujmu. Akási mentálno - materiálna solidarita so "záujmom" a názorom "celku" za účelom zosúlaďovania a "spoločného prekonávania prekážok". Záujem jedinca (EGA) je v uvedenej súvislosti väčšinou populácie považovaný za výsledok jeho údajnej bezohľadnosti, či dokonca egomaniactva. Samozrejme v prípade, ak ide o záujem niekoho iného a nie (práve) môjho - seba samého. Politikom ide ich politická karta vtedy, keď začnú rečniť o potrebe ignorovania individualizmu v prospech "napredovania spoločnosti". Akoby tá nebola poskladaná z jedincov, akoby ľudské EGO nebolo roztrúsené všade navôkol. Istá časť politicko - kultúrno - masmediálneho spektra občanom vsugerúva, že ľudské EGO ("egoizmus") je nejakou novodobou, zákernou kožnou chorobou. Snažia sa deklarovať názor, podľa ktorého by mala byť pestrosť myslenia jedinca podriaďovaná národnej, prípadne triednej príslušnosti. Uvedené rečnícke (rétorické) cvičenia o potrebe podriaďovania sa "záujmom celku" majú u nemalej časti obyvateľstva úspech. Tento je (okrem iného) dôsledkom dlhodobej politickej, ekonomickej neslobody a absencie štátnosti v minulosti. Podiel na spomenutom pohľade spoločenskej väčšiny má taktiež skutočnosť, že mnoho Slovákov si "úspešný" prechod od agrárnej k industriálnej spoločnosti (za komunistického režimu) vysvetľuje ako úspech "projektu" nazvaného socializmus. Akoby v systéme parlamentnej demokracie nebolo možné prechádzať z jednej kvalitatívnej úrovne na ďalšiu. Zhlukovanie sa jedincov v jeden pevný (národný) celok a podriaďovanie sa jeho záujmom má opodstatnenie v časoch veľkej prírodnej katastrofy, vojen, alebo pri spoločenskej udalosti veľkého významu, ako tomu bolo (napríklad) v mesiaci november 1989. Práve "udalosť" z novembra 1989 však nemala byť o dlhodobom zjednocovaní sa, ale o zjednocovaní krátkodobom a to za účelom zrušenia dovtedajšieho kolektivistického režimu (systému). Hľadiská dlhodobé sú o rôznosti názorov a ich súťažení v prirodzenom, existujúcom (deklarovanom) rozpore. Hľadiská krátkodobé si sem - tam žiadajú silné, celospoločenské telo, ochotné "vyvaliť dvere". Kto nemá dostatok osobného sebavedomia, ten hľadá dlhodobú "oporu" v zhlukovaní sa v abstraktnej mase, ktorá má byť akousi ochrannou zónou pred útokom "novodobého voľnomyšlienkárstva". "Prvý krok k úspechu je nespokojnosť", napísal Oscar Wilde. K nespokojnosti by však malo patriť odhodlanie zmeniť "niečo" v sebe. To "niečo" treba dešifrovať a vykonať povestnú REVOLÚCIU V HLAVE. EGO predstavuje konkrétnu veličinu, ktorá je uchopiteľná. Kolektív, masa, dav sú "hmotou", ktorá je iba málo čitateľná, no ľahko manipulovateľná.Presadzovanie ľudského EGA nie je neresť.