Edgar Allan Poe v jednom zo svojich diel napísal, že začíname šialenstvom telesnej túžby a záchvatom zmyselnosti, no končíme rozpadom končatín a zápachom mŕtveho tela. Akoby existencia bola "chybou", ktorej dôsledky sú na jasanie, ale zároveň na zaplakanie. Podobne tak vníma nejeden filozof (či vedec) "stavbu" zvanú vesmír. Nie ako "projekt" Hlavného Plánovača (božie dielo), avšak ako "tanec bezduchej nahodilosti". Richard Dawkins: "vesmír, ktorý pozorujeme, má presne tie vlastnosti, aké by sme mali očakávať, totiž, že v podstate namá žiadny účel, žiadne zlo a žiadne dobro... príroda nie je krutá, ale nemilosrdne ľahostajná".Pozrime sa však na "vec" z príjemnejšieho uhla pohľadu. Ak si človek bude vedieť a chcieť priznať, že zhruba 80 percent udalostí "sa odohráva" ako súhra nezamýšľaných dôsledkov, tak ešte stále mu zostáva 20 percent, ktoré môže začať plnohodnotne ovládať a zvyšovať tým skóre v neprospech "náhod" a nahodilostí. Je to ON - ČLOVEK, ktorý by mal byť pre seba samého (a nie iba seba) tou hlavnou (pozitívnou) PLÁNOVACOU ZLOŽKOU. Spoliehanie sa na "Hlavného Plánovača" odtiaľ "zhora" je pohodlné. Zároveň nám však znemožňuje vychutnávať si "váhovú kategóriu" nami vyvolaného zamýšľaného dôsledku. Viera v seba je dôsležitešia, ako viera v "Hlavného Plánovača". Viera v silu nami vyvolaného zamýšľaného dôsledku nás nakoniec dovedie k poznaniu, že v tomto svete má zmysel žiť a nie len dožívať.Každodenne si uctievajme živého človeka, ktorý našu úctu bude vedieť vnímať. Na "druhej strane" už niet zmyslov, ba ani hlučného ticha, ktoré by bolo možné "počuť".
Viera v seba je dôležitejšia, ako viera v "Hlavného Plánovača"
Sú to hlavne nezamýšľané dôsledky, ktoré určujú rozpínanie novej, príčinnej udalosti. Väčšina ľudí je počatá v "návale" spontánnej - horúcej emócie. Vzhľad, či myslenie "plodu" (budúceho človeka) nevedia potencionálni rodičia naplánovať. Je možné "vyrobiť kus". Ostatné je "vecou" nahodilosti - nezamýšľaného dôsledku. Na božie pôsobenie sa často iba vyhovárame, lebo nechceme niesť zodpovednosť za fakt, že sme neplánovane "pošliapali cudzie" (časopriestorové) územie. Uvedené sa týka čohokoľvek a kdekoľvek: Tu, tam, predtým aj "potom".