Okrem Milana Kňažka sa s Mečiarom "zaplietla" väčšina Slovákov

Autor: Martin Škopec Antal | 26.1.2014 o 6:35 | Karma článku: 15,52 | Prečítané:  1944x

Okrem Milana Kňažka sa v rokoch 1991 až 1992 "zaplietla" s Vladimírom Mečiarom väčšina Slovákov a väčšinová "politická scéna". Nešlo teda iba a len o takzvané Babky-demokratky... Do prelešťovania slávy neskoršieho politického šrotu bolo zapojené takmer všetko, čo malo ruky a nohy. Kto sa nezaplietol, ten bol považovaný za protislovenský odpad. Túto skutočnosť treba pripomenúť občanom, ktorí dnes s takou ľahkosťou kritizujú kandidáta na post prezidenta SR Milana Kňažka za jeho niekdajšie spolupracovanie s Mečiarom...

Milan Kňažko sa v roku 1991 nepridal k väčšine preto, lebo bola väčšinou, ale preto, lebo bol bytostne presvedčený, že koná správne. Že správne nekonal následne priznal a .... ospravedlnil sa. Komu sa uvedené konštatovanie nepáči, ten nech "sa" ide opýtať Ivana Gašparoviča dokedy a s akým nasadením podporoval úzkospektrálne hnutie jedného muža, ktoré nieslo úsmevný názov Hnutie za DEMOKRATICKÉ Slovensko. A opýtať "sa" treba taktiež dnešného Šéfa Spoločenstva Súhlasu... Na čo? S akou osobou to v roku 2006 podpisoval vládnokoaličnú spoluprácu...? No predsa s tou, ktorá nás v rokoch 1992 až 1998 namiesto do sľubovaného Švajčiarska doviedla takmer na Saharu.. A opýtať sa treba aj názorovej a politickej väčšiny, ktorá sa v rokoch 1991 až 1992 zúčastňovala ankiet typu: Prečo mám rád Mečiara... Mečiar bol v danom čase Superhviezda, ktorá si ako súčasť spoločenskej objednávky užívala slávu. Mal toľko obdivovateľov, ako je dnes sľubov a rečnenia súčasného Šéfa Spoločenstva Súhlasu. Ten o dvadsať rokov skončí v rovnakom zabudnutí, v akom je dnes "náš" Dedek. Mečiar trčal z každej škáročky v dome. Väčšinová "politická scéna" mu ležala pri nohách. Vedela dobre, že pri ňom si môže pohodlne prelešťovať svoje preferencie. Najmä SDĽ a SNS si ich prelešťovali, akoby boli pod vplyvom omamnej látky... Mnoho politikov, publicistov a blogerov by si malo spomenúť, kde boli ich myšlienkovody v rokoch 1991 až 1992. Mal by si zaspomínať na mečiarmániu, ktorej boli súčasťou. Mali by si spomenúť na články a komentáre, kde písali o "...razantnom politikovi, ktorého si táto ťažko skúšaná krajina vymodlila a na ktorého čakala tisíc rokov..." Milan Kňažko sa po svojom odchode od Mečiara v rebríčkoch popularity začal ocitať v ich pomyselnom suteréne. Odchádzal v čase, kedy bol protimečiarovský postoj považovaný verejnosťou za zradcovský. Neodchádzal v čase, keď "už bolo po všetkom". V rokoch 1991 až 1992 teda Milan Kňažko nebol sám, kto sa obtrel o plášť "chlapa", ktorého väčšinová spoločnosť považovala za Boha na povrchu zemskom. Na hornej priečke by táto spoločnosť mala mať človeka, ktorý si vie priznať svoju omylnosť... V danej súvislosti si dovolím parafrázovať vyhlásenie klasika: Mýliť sa je ľudské, preto je diktátor neomylný.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?