Pre KDH je najväčším nepriateľom KDH

Autor: Martin Škopec Antal | 12.4.2014 o 13:18 | Karma článku: 17,91 | Prečítané:  1309x

"Ak človek po istom čase nerobí nič pre svoj duchovný rozvoj, tak jeho život sa začína utápať v márnosti..." toľko parafrázované slová klasika. Uvedená múdrosť platí aj na súčasné KDH, ktoré sa od určitého času vytrvalo venuje téme mechanizmu "uchopenia" moci v súčinnosti s iným politickým subjektom. Hnutie začínajú charakterizovať automatizované herné situácie meniace sa na nudnú frašku. Zdá sa, že pre KDH je najväčším nepriateľom KDH...

KDH sa dlhodobo profilovalo ako záchranca demokracie. Nesnažilo sa hľadať umelo vygenerovaného nepriateľa, malo čo povedať, aj keď niektoré vyhlásenia niekdajšieho predsedu hnutia Jána Čarnogurského boli často provokatívne a diskutabilné už v rokoch 1991 až 1998. Obdobie provokatívnej tvorivosti a "plodnosti" sa skončilo a v posledných rokoch sa KDH venuje najmä tomu, ako "uplacírovať" svojich odborníkov a "odborníkov" na tom-ktorom poste. Ak sa však politický subjekt začne "zabávať" hlavne pozično-mocenskými hrami, tak predznamenáva svoj skorý koniec (minimálne na úrovni preferenčnej). Kdeže sú tie časy, keď KDH bojovalo za niečo a nie iba za seba...? Hnutie sa obsahovo-vizuálne skutočne začína podobať na Smer-SD: averzia voči časti novinárskej obce, bojová averzia voči časti politickej scény, ktorá "nechápe potreby doby", averzia voči každému, komu "vládne diktatúra relativizmu". Smer-SD má sklony k putinizmu a podobne je na tom KDH: uprednostňovanie takzvaného záujmu celku pred záujmom jedinečnosti ľudského "chaotického" myslenia, ktoré si je samo sebe hlavným konštruktom plánovania budúcnosti. Strohý putinizmus je pre podstatnú voličskú zložku Smeru - SD dôležitý rovnako, ako pre podobne ladenú zložku voličov KDH. Čo je však najpodstatnejšie: KDH sa vystrieľalo, vyhorelo, "uzavrelo" v bubline poletujúcej medzi sekretariátom hnutia, parlamentom a cestami do zahraničia. Kdeže sú tie časy, keď KDHáci dokázali zapĺňať sály pre 1000 až 3000 ľudí...? Kdeže sú tie časy, keď bolo hnutie akceptované a rešpektované...? Dnes sa KDH podobá na spolok unudencov, ktorí vegetujú v hodnotovom rozklade. To je strohé konštatovanie a nie pokus o dehonestáciu hnutia. V prípade KDH "sa" všetko dôležité už stalo. Ostatné je a bude "vecou" premiestňovania osôb z jednej "kôpky" na druhú, naháňanie preferencií za "každú" cenu (politický "pragmatizmus") a mediálne presviedčanie voličov o pretrvávajúcom "historickom poslaní" KDH. Hnutie krváca z rán, ktoré si samo spôsobuje. Umenie vedieť včas odísť na slovenskej "politickej scéne" nikdy v móde nebolo a zrejme ani nebude... Ak by odchádzanie v kurze bolo, boli by sme ušetrení nejednej frašky.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?