Ešteže Rusko a jeho "vedenie" sa správalo zodpovedne, keď postupne obsadzovalo Krym neoznačenou armádou. Tou armádou, ktorú Vladimír Vladimírovič najprv "zodpovedne" zatajoval (nepriznával sa k nej), no následne farbu priznal... keď už bolo (takpovediac) vymaľované. Pripravoval sa na vyznamenávanie okupantov za ich "hrdinské" činy a nemohol sa už tváriť, že vyznamenáva neznáme vojenské zoskupenia.
Ukrajina! Plať a splácaj do vyčeprapania, až kým nevykrvácaš. A Gargamelovia sa vytešujú, ako im ide karta, pričom sa vo svetovej verejnej mienke snažia vyvolávať presvedčenie, že Ukrajina nedodržiava záväzky.
V skutočnosti je to však tak, že splácať a platiť by malo Rusko. Platiť za kriminálny čin krádeže, za vykrádanie zdrojov daného územia, za porušovanie ľudských práv na ukradnutom území. Lenže... Chcite sebareflexiu od niekoho, kto nemá ani len minimálne morálne dilemy a naviac je hrdý na svoje barbarstvo, ktoré nahlas označuje za vlastenectvo.
Masmédiá svojim kĺzaním po povrchu udalostí Moskve v podstate pomáhajú. Vytvárajú dojem, že agresor je ten, kto túži po poriadku vo vzťahoch a v účtoch. Ak sa však na udalosti a dianie začneme pozerať optikou ruského Gargamela, tak sa možno opäť necháme presvedčiť, že okupácia je bratská pomoc.
Ruský agresor pozná "pôvab" realizovaného modelu agresie a užíva si "eleganciu" metódy, ktorú mieni realizovať všade tam, kde mu to dovolia.
Dovolím si parafrázu: Neznesiteľná ľahkosť poznania...
