Podľa komunistickej ideológie sa mal tzv. socialistický človek oddávať hlavne pracovnému nasadeniu, blahu vlasti a rodine, ktorá "je základnou jednotkou spoločnosti". Vraj najprv práca a až potom zábava. Ak polohovanie, tak pracovné. Keď My dvaja v postielke, tak pre "výrobu" nového človeka, oddaného sektárskej ideológii.
"Robotnícka trieda" však dokázala nájsť v sexe zábavu aj mimo rámca dozoru KSČ. VládoStrana sa síce pchala do súkromia, kde mohla, ale do postele (ne)súdruhov sa dostať nevedela. Tam, kde gynekológ hľadal problém, nachádzala robotnícka trieda potešenie. Ani kresťanstvu sa nepodarilo presvedčiť ľudí, že súloženie pre zábavu je hlúposť. Matka Príroda je proste "dekadentná" a príliš liberálna.
Členovia strany boli taktiež "iba" ľudia. Na schôdzach drístanie o vznešenostiach socializmu, po schôdzach reči o "kefovaní". Na schôdzach odsudzovanie "zlej" západnej kultúry "plnej sexu a násilia" a doma tiché masturbovanie nad porňákom prepašovaným kolegom - súdruhom z ciest v NSR. Obrana socializmu sa končila tam, kde začínala prirodzená radosť z existencie toho svojho "nástroja".
V "socialistickej kultúre" bolo ľudské telo zobrazované a prezentované najmä v súvislosti s "dokonalosťou nového človeka". Podobne, ako v propagande nacistickej, aj v propagande komunistickej malo ísť o potlačenie "rušivého" momentu dráždivosti. Ak "nahota", tak iba na plážach, či počas letnej brigády. Mládež študujúca, brigádujúca. Mládež pracovne stoporená.
Vtip z obdobia socializmu: Možno sa na 1. mája milovať? Áno, ale tak, aby pôžitok z toho nebol väčší, ako pôžitok z účasti v prvomájovom sprievode.