V roku 1989 väčšina Slovákov nechcela zmenu systému, ale jeho vylepšenie

Autor: Martin Škopec Antal | 10.11.2014 o 8:50 | Karma článku: 6,51 | Prečítané:  722x

V roku 1989 väčšina Slovákov nechcela zmenu systému, ale jeho vylepšenie (tzv. reformní komunisti hovorili o socializme bez chýb). Medializované reči o túžbe Slovákov po slobode sú nezmyslom. Možno chceli demokratizáciu, ale demokraciu určite nie. A v mesiaci november 1989 slovenský vidiek ani poriadne nevedel, čo sa deje. Dedinčanov viac ako zásah polície proti študentom rozčulovalo, že v televízii nie je ich obľúbený seriál, ale "nejaký" Havel. "Čo to v tej Bratislave a Prahe robia?" Pýtal sa roľník - robotník. V mierne pozmenenej podobe sa pýta dodnes: "Čo sa to deje?"

Z jeho pohľadu bol v mesiaci november 1989 realizovaný útok nepriateľov obyčajného človeka na sociálnu rovnosť, na spravodlivosť, na samotný zmysel existencie "bežného človeka" (klídek - tabáček - viera v najvyššieho). Jeho predstava je predstavou o type socializmu, kde bude sociálna rovnosť zastrešovaná čiastočnou slobodou (kritizovať áno, ale iba odtiaľ-potiaľ, aby sa vrchnosť nenahnevala a dala, čo dať má).

V jeho hlave funguje stáročia pestovaný vzorec zotrvačnosti: Bohatým treba zobrať majetok a následne tento rozdať chudobe. Chudoba si majetok začne spravodlivo rozdeľovať a bude žiť podľa božích prikázaní. Takzvaná beztriedna spoločnosť je dlhodobou víziou priemerného Slováka.

Vraj bohatí majú toľko, koľko šlohli chodobným. Vraj zmyslom novembra 1989 bolo vytvorenie malej skupiny boháčov, ktorá valcuje chudobu. A tá vraj aby na zbohatlíkov robila. 

Priemerný Slovák sa takmer vôbec nezaoberá otázkou, ktorá je úplne prirodzená: Ako si môžeme byť rovní, keď nie sme telesne a povahovo rovnakí?

V mesiaci november sme na námestiach nestáli ako masa, vytvorená podľa odlievacej šablóny. Aj tam a vtedy sme boli nerovnakí a to aj materiálne. Jeden mal záhradu s chatou a ďašlí "iba" jednoizbák v paneláku na okraji mesta. Jeden mal auto a motorku a ďalší "len" model lietadielka.

Materiálna a sociálna nerovnosť je dôsledkom odlišností, ktoré vytvárala a vytvára "kapitalistická" príroda. Ak je odlišnosť určitou verziou nespravodlivosti, tak potom ide o tú najspravodlivejšiu nespravodlivosť. 

Rovnaké možnosti by nemali znamenať rovnaké platy. Ak by sme (napríklad) mali rovnaké platy, tak by sa stratila motivácia zlepšovať svoju osobnostnú schránku v mene zlepšovania pracovného výkonu.

Odporcovia ponovembrového obdobia tvrdia, že najdôležitejšie by malo byť verejné blaho. Vraj po mesiaci november 89 o verejné blaho nešlo, nejde a teda treba zjednať nápravu.

Klasik napísal: Obecné blaho je výhovorka darebákov, pokrytcov a lichotníkov.

Materiálna nerovnosť nie je zlá. Môže byť však nepríjemná. Najmä pre jedinca, ktorému je od mala do hlavy vtĺkané, že sociálne rozdiely sú dôsledkom nesprávneho prerozdeľovania svetového bohatstva. 

Ak by sme sa sociálnu nerovnosť snažili umelo odstrániť (ako to urobili marxisti), museli by sme sa dopustiť organizovaného násilia na štátnej úrovni.

"Marxizmus je utopická teória v najhoršom slova-zmysle, realizovateľná iba prostredníctvom totalitnej praxe" (B. Goodwin).  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?