Z diktatúr sa neodchádza, ale uteká
Z diktatúr sa neodchádza, ale uteká. V horšom prípade vás deportujú, prípadne zavraždia. V mene národa, socializmu, mieru, či inak nastavenej zámienky k odobratiu majetku, života. Kam sa podeli občania židovského pôvodu? Učitelia, lekári, vedecké a umelecké komunity? A možno aj kádre budúce politické, ak sa na "vec" pozrieme z obsahového hľadiska rokov 1939 až 1945. Deportácie a úteky s rôznou intenzitou pokračovali až do roku 1989. Bola by dnes slovenská politika a politická scéna iná, keby nebolo deportácii, útekov a vraždenia? Určite bola.
Úroveň politiky
Mnoho ľudí sa domnieva, že súčasná úroveň slovenskej politiky je odvodená od udalostí, ktoré sa odohrávali po roku 1989. Mnoho ľudí tvrdí, že ak by nebolo tej, alebo onej osoby na tom-ktorom politickom poste, mohlo byť všeko mňam a ešte (vraj) donesené na pozlátenej tácke. Nemohlo!
Mentálne napojenie
Politické, vedecké a umelecké elity sú mentálne napojené na podložie, ktorému sa hlúpo a zjednodušene hovorieva ľud. Tieto časti sú (akoby) dva v jednom. Elity pochádzajú z Človekov "tam dole" (označenie tam dole je však zavádzajúce, lebo spoločenské prostredie v skutočnosti žiadne dole a hore nemá, pokiaľ veríme v ľudskú dôstojnosť a nie sme marxisti). Z uvedeného je zrejmé, že aj súčasná slovenská politika je generovaná podložím, ktoré tvoria Človekovia. Keďže však boli autentické politické, vedecké a umelecké elity po etapách takmer úplne vygumované, zostalo tu "to", čo máme.
Komunistické pozostatky s "ľudskou tvárou"
Premiérom je mentálny bufetár prerobený na právnika, predsedovia strán sa často vyjadrujú ako komunistické pozostatky s "ľudskou tvárou". Okolo nich krúžia mladé "kádre" (vraj nová generácia politikov), ktoré si za vzor svojho snaženia berú hrdinov z legiend a bájok. Potom tu ešte máme "kádre" pseudokresťanské. Obsahovo sú zaseknuté niekde medzi rokmi 1852 až 1943. Snívajú svoj sen o spoločnosti bez homosexuálov, bez nedeľného "dekadentného" predaja a potratov. Celé toto obludárium má za člena duševne nevyrovnaného Detektora, ktorý sám seba presvedčil, že najlepšou formou komunikácie s verejnosťou je bonzovanie a prudké zmeny nálad. V takejto politicko-civilizačnej komunite je len ťažko udržateľné "niečo", čo nepodlieha nákaze.
Dôležitý je vraj národ a nie človek
Ak je viera v Boha, viera v rozprávkové bytosti silnejšia ako viera v živého človeka, tak sa nemožno čudovať, že krajina bola ochudobnená o silné duchovné a kultúrne bohatstvo. Uvedené neznamená, že niet hodnôt. Prítomné sú. Bojuje však za ne niekoľko stoviek ľudí, ktoré sú dlhodobo považované za nepriateľskú bandu mimozemšťanov. Dôležitý je vraj národ a nie človek...