zo straty neslobody (po roku 1989) budú oznamom pre Kremeľ, že v Európe má ďalšieho potencionálneho spojenca. Väčšina voličov je v súčasnosti nastavená na protest, konflikt. Nebude voliť proti Ficovi, ale proti takzvanému kapitalizmu. Dokonca aj väčšina dnes štrajkújúcej verejnosti nemá problém s voľbou Smeru - SD. Chce viac štátu, ktorý by vraj mal platiť za kvalitu (postupná, ďalšia devastácia štátneho rozpočtu - peniaze hodené do stratena). Volanie po viac štáte (a teda viac Fica PLUS predsedu SNS) nás časom dovedie do horúceho pekla, ktoré časom zamrzne, lebo už nebude čím kúriť (poloprázdne bankomaty ako svojho času v Grécku).
Údajná občianska pravica sa stala rezňovou alianciou. Správne pochopila, že opäť nastal dopyt po viac socializme, po viac zásahoch tzv. štátu do súkromia občanov. Preto jej veľká časť kokce o môžnej podpore pre Súmračníkov. Ponúkajú bryndzové bradavky plné socializmu. Rozhodli sa pre lži, ktoré občas povzbudzujú, no v konečnom dôsledku ubíjajú. Snažia sa udržiavať voličské okolie v duševnej rovnováhe tvrdením, že "zodpovednosť za štát" ich ženie do náručia víťazov.
Dejiny sa (v mierne pozmenenej) podobe opakujú. Na začiatku normalizácie panovalo (oficiálne prezentované) presvedčenie, že "pre ukľudnenie pomerov je potrebné realizovať takú politiku, ktorá bude ľudí spájať a nie rozdeľovať". Povedané (napísané) inak: normalizácia vzťahov v mene zabezpečenia flekov. Alebo ešte inak: "pridáme sa k víťazom, lebo už niet za čo bojovať".
V marci dostaneme zaslúžený výprask! Od koho? No predsa od seba. Na pokračovanie normalizácie číslo 2 nebude potrebná nočná návšteva ozbrojencov zo studeného Kremľa. Načo tanky, keď ich máme v hlavách?
Každému co jeho jest...
