Karel Čapek v článku Prečo nie som komunistom (v roku 1924) napísal: "Skutočná chudoba nie je inštitúcia, ale nešťastie. Môžete prevrátiť všetky systémy, nezabránite však tomu, aby človeka nestretávalo nešťastie, aby nebol chorý, netrpel hladom a zimou, nepotreboval pomocné ruky...nešťastie ukladá človeku úlohu morálnu a nie sociálnu".
Podľa Čapka je najčudnejšia a najneľudskejšia na komunizme jeho pochmúrnosť. "Čím horšie, tým lepšie. Ak zrazí cyklista hluchú babku, je to dôkaz skazenosti dnešného systému... Tento import zúfalej pochmúrnosti sa volá výchova más k revolučnosti, alebo posilňovanie triedneho vedomia... Chudobnému, ktorý má tak málo, ešte berú jeho primitívnu radosť zo života".
"Hovorte s komunizmom o funkcii sleziny a on Vám povie, že to je meštiacka veda. Podobne tak vraj existuje meštiacka poézia, romantizmus, meštiacka humanita a tak ďalej", dodáva Čapek.
Článok Prečo nie som komunistom by si mali prečítať najmä ľudia, ktorí sa nabaľujú na rečiach o chudobe.
V uvedenom článku si Karel Čapek akosi nechtiac zaspomínal na budúcnosť jednej neveľkej krajiny...
Prečo nie som komunistom? Lebo mám rád ľudí