Manipulácia ako spôsob komunikácie

Manipulácia s vedomím človeka na politickej a spoločenskej úrovni je v slovenských pomeroch pre manipulátora (napríklad politika) značne jednoduchá, keďže na Slovensku chýbala tradícia vzdoru a schopnosť hĺbavejšie sa orientovať v spleti udalostí a vyhlásení, ktoré tu dlhodobo vo svojej štandardnej podobe absentovali. Dejiny bezdejovosti a nezakotvenosti v oblasti názoru na tzv. veci verejné viedli k apatií, odovzdanosti "osudu", odovzdanosti dedičnému richtárovi... Potieranie individualizmu, reflexie a sebareflexie sa stalo prirodzenou súčasťou života v kmeňovom spoločenstve obkolesenom "nepriepustnou" horou. Totalitné režimy dokončili začaté, čo sa na Slovensku prejavilo najmä po roku 1989 (hlavne v rokoch 1991 až 1992). Vtedy sa na politickej scéne objavil "hypnotizér", ktorý na verejnú mienku pôsobil tak, že vtedajšie spoločenské nálady možno označiť názvom MEČIARMÁNIA. Spoločenská objednávka vykonala svoje a do mediálneho "diania" boli neustále vpúšťané zástupné témy. Tie vyvolávali nekonečné reakcie na reakcie, čo často viedlo k nezamášľaným dôsledkom. Aj v roku 2012 mnohé naznačuje, že zabehnuté manipulatívne politické klišé má úspech. Recept ako dostať na pomyslenú mucholapku čo najviac múch je v podstate jednoduchý. Stačí vytvoriť zdanie, že zástupná téma vnášaná do médií je témou celospoločenskou a hlavnou. Zástupná téma obsahuje naučený zhluk slov. Samozrejme taký, ktorý je ľahko stráviteľný a všeobecne akceptovateľný. V slovenských pomeroch je obľúbenou súčasťou manipulácie a zástupných politických tém tvrdenie, že permanentou obeťou káuz a "káuz" je obyčajný, bežný človek. Pestovanie kultu obyčajného, bežného človeka zaberá (to vie každá politická strana a existuje jedna, ktorá si obyčajného človeka vtelila do svojho názvu). Verejnosť (alebo jej väčšina) pristupuje na hru (manipuláciu), lebo ona sama je v hre predstavovaná ako OBEŤ. A kde je obeť, tam predsa musí byť aj páchateľ. Manipulátor si už následne upravuje figurínu páchateľa podľa potreby ním zadaného scenára. Zámerne nepíšem o konkrétnej kauze, či "kauze". Mojim cieľom je poukázať na fakt, že zástupné politické témy (často vnášané do verejného života) sú len obohratou odrhovačkou, súčasťou spôsobu komunikácie medzi manipulátorom a manipulovaným a to nie iba v čase aktuálne predvolebnom. Kde je pretlak zástupných tém, tam je ťažké poukazovať na riešenie podstatných problémov. Mucholapka je plná múch, treba zavesiť novú.