Keď ju miluješ, tak niet čo riešiť

Autor: Martin Škopec Antal | 30.8.2012 o 6:34 | (upravené 30.8.2012 o 7:44) Karma článku: 8,15 | Prečítané:  321x

Keď Iveta Radičová v roku 2009 kandidovala na post hlavy štátu, dostávala od názorových politických protinožcov otázku, či si spomína na svoje postoje k zvrchovanosti a štátnosti z roku 1992. Keď bola v tom istom roku prijímaná Ústava SR, tak sa na jej narodení politicky priživovalo mnoho niekdajších marxistov a prívržencov umelohmotného internacionalizmu. Po roku 1990 prešli niektorí ex-internacionalisti do nacionálne socialistického košiara. Tvrdili, že na Slovensku sú politici, ktorí samostatné a zvrchované Slovensko nechcú a nechceli.

Pesnička o nechcenom Slovensku je sem tam obohrávaná dodnes. Napríklad Smer - SD ju mal nepretržite vo svojej "tvorbe" až do konania parlamentných volieb v roku 2010. V "texte piesne" sa nachádzajú slová o nedostatku vlastenectva politikov, ktorí vraj uprednosňovali svoj záujem pred záujmom krajiny. Citové vydieranie nasmerované na voliča. Toho voliča, ktorý má zväčša problém konkrétne zadefinovať všetko, čo presahuje jeho súkromie, dom, pozemok. Toho voliča, ktorý v prieskumoch verejnej mienky z rokov 1990 až 1992 osamostatnenie Slovenska za prioritné v podstate nepovažoval. V roku 1992 nešlo ani tak o postoj k zvrchovanosti, ústave a následne samostatnosti, ako skôr o postoje "nevlastencov" ku politikom, ktorí proces osamostatňovania reprezentovali a po parlamentných voľbách v roku 1992 aj iniciovali. Napríklad taký Ján Čarnogurský nemohol hlasovať za zvrchovanosť spoločne s hnutím jedného muža a SNS, lebo v opačnom prípade by sa ku nim pridal a stratil tak politickú tvár. Nebol to odpor k Slovensku, ale k politickej neprofesionalite HZDS, SNS a v konečnom dôsledku tiež k SDĽ, ktorá sa na čas k uvedeným subjektom pridala. Nedávno bol v jednej reklame na istý nápoj prezentovaný slogan: "Keď ju miluješ, tak niet čo riešiť." S láskou k vlasti je to komplikovanejšie. Rodná krajina nie je produktom na jedno, dve, či niekoľko málo povrchných použití. Po užití bežného produktu zväčša obal odhadzujeme. Neviažu nás k nemu nejaké zvláštne citové väzby. Nespájame si jeho krátkodobú existenciu s našou prítomnosťou, minulosťou plnou podnetov. Ak by sme mali v partií hlasovať o manipulácií s produktom, tak takéto hlasovanie môže byť hoc aj odfláknuté, ľahkovážne. Na produkt sa zabudne, neublíži mu to. Krajina, ktorá má byť spravovaná dlhodobo si však ľahkovážne hlasovania a rozhodovanie nezaslúži. Zvrchovanosť, ústava, štátna samostatnosť nie sú fľašou z jednodňového výletu. Mimochodom... nebola práve slovenská ústava v roku 1992 šitá povestnou horúcou ihlou...? Alebo už niet čo riešiť...?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Kaliňák je Ficov Lexa

Minister vnútra vyrástol na symbol zrastenia politickej a ekonomickej moci.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

KOMENTÁRE

Kto robí Slovensku v Amerike reklamu? Aj statočný pes a splašený medveď

Krajinu často zviditeľnia iba virály.


Už ste čítali?