Lipšicovo tlačenie kameňa do kopca

Nová väčšina Daniela Lipšica je dielom frustrácie. Frustrácie ani nie tak osobnej, ako skôr z toho, že na Slovensku sa všetko, čo je napravo od stredu nevie dlhodobejšie udržať v mocenskom postavení. KDH v posledných voľbách nedopadlo dobre, avšak mnoho jeho členov dodnes tvrdí, že to mohlo byť aj horšie. Účasť v parlamente je teda veľkou časťou KDH považovaná za úspech. Daniel Lipšic chcel viac. Jemu účasť v súťaži nestačí. Chce výhru. Ktovie, či si uvedomuje, že v tejto krajine je problém s dopytom aj ponukou.V slovenskej dospelej populácií je len malá skupinka ľudí, ktorá túži po novom politickom subjekte. Novom v zmysle skutočnej zmeny. V roku 2008 KDH opustili Mikloško, Palko, Minárik... Bol založený nový subjekt, ale úspechu sa nedočkal. Daniel Lipšic bude zažívať niečo trpko podobné. Určite mu nepomôže, ak začne (a on už začal) používať lacné slovné lákadlá pre dav, masu. Naopak zdôrazňovanie občianskeho princípu je rovnako neproduktívne. Už názov Nová väčšina je v nasmerovaní na verejnosť chybný. Slovenská väčšinová mienka (tá politiku vnímajúca) nemá rada novátorstvo, novoty, niečo nové... Novôt v politike sa obáva, lebo novinky majú v sebe zakomponované neočakávané situácie. K neočakávanému treba zaujať nové postoje. Nové postoje to sú často aj nové nepríjemnosti... Slovo NOVÁ je v danom kontexte nešťastné. Slovo väčšina je problematické preto, lebo skutočne nová ľudská väčšina je tvorená dlhodobo. Utvára sa celé desaťročia... niekedy stáročia. Obyvateľstvo nie je pokusné laboratórium zriadené na dva roky za účelom rýchlopokusov. V súvislosti s napísaným toľko: Daniel Lipšic bude ideovo budovať nový subjekt ani nie tak od základov, ako skôr od strechy. Buď bude pomyselná stavba odsúdená na skoré rozpadnutie, alebo zostane nedokončená. Nepodarok z frustrácie. Podmienkou úspechu je (ako to už chodieva) pevnosť základov. Ideová spriaznenosť osôb neznamená úspech v parlamentných voľbách. Dôležitá je ideová spriaznenosť slovenských voličov. Tá poukazuje na pravdepodobne ďalší úspech politickej ľavice. Možno snáď ešte subjektov, ktoré poznáme z nedávnej minulosti: SOP, ANO a... SaS. Rýchlokvašky na jedno volebné použitie. V prípade SaS na dve. Úvahy o integrácií slovenskej pravice sa objavujú vždy, keď vzniká nová strana, hnutie. Integrovať sa však môže niečo, čo je integrovateľné. Takzvaná slovenská pravica integrovateľná nie je. Možno tiež preto, lebo v SR hodnotovo autentická pravica neexistuje. Svojho času bol aj Igor Matovič a jeho politický subjekt väčšinou slovenských masmédií označovaný za súčasť pravice. Matovič toto označenie odmietol. Urobil dobre. On politicky a mentálne naozaj s pravicou nemá nič spoločné.Daniela Lipšica čaká tlačenie veľkého kameňa do kopca. Ak aj Lipšic padne únavou, tak si jeho snaženie zaslúži úctu. Tu totiž platia také "fyzikálne" politicko - spoločenské zákonitosti, cez ktoré na vrchol kopca tak skoro nedôjde.