Už protesty z februára tohto roku ukázali slabosť aktivistov. Nepripravenosť, amatérska spontánnosť, snaha o rýchle zbalenie čo najväčšieho počtu občanov pre niektoré abstraktne deklarované ciele. Vyhlásenia aktivistov mali často posmešný, antidemokratický podtón. Ten útočil na systém parlamentnej demokracie ako takej. Napríklad tvrdením, že parlamentné voľby sú cirkus, ktorého sa zúčastňujeme v stanovenom čase. Heslo "Nech vládne ľud" zaznievalo na námestiach práve z úst aktivistov - roztlieskavačov. Časť davu volané opakovala. Žeby spomienky na február 1948? Ďalší problém aktivistov spočíval a spočíva v neprestajnom útočení na politikov a to bez rozdielu farby politického trička. Ako sa má občan - volič orientovať, keď na jeho obľúbeného politka háďžu blato? Očakávajú snáď aktivisti, že napríklad volič KDH príde protestovať na námestie, keď mu verejne "devastujú" jeho obľúbenca? A čo voliči Smeru - SD?Mimochodom... Je trápne počúvať, ako dnes aktivisti nadávajú na Róberta Fica. Toho Fica, ktorý v predčasných voľbách získal veľký počet hlasov voličov práve vďaka aktivistom a protestom z februára 2012. Veď hlavná kritika bola pred konaním volieb vznášaná najmä na hlavy slovenskej (takzvanej) pravice a nie budúceho (dnešného) premiéra. Nevedeli, že voliči Róberta Fica na občasné urážanie voči jeho osobe kašlú...? Absencia nadhľadu bola a je všadeprítomná. Aktivisti sa dnes nemôžu spoliehať ani na mesmédiá, ktoré ich v mesiaci február viacmenej podporovali. Vtedy to bolo o TU a TERAZ. Nevedelo sa "ako to dopadne". Voľby skončili, vzrušenie sa stratilo a už nebolo o čom mediálne debatovať. Išlo iba o rituálny boj. V pozadí sa smeje skupina profesionálov (manipulátorov), ktorá februárové (predvolebné) protesty využila na svoje ciele. Zostal len zúžený komparz, ktorý dnes ťahá ľudí do exteriérov. Generálka a premiéra je ukončená. Na nudnú reprízu sa chce len málokomu. A čo "ľud"? Nemá na skákanie do kaktusového hája chuť. V papučiach je lepšie. V televízií sú desiatky kanálov, ktoré ponúkajú príjemné zabúdanie na každodenné ťahanice o kus žvanca. V posilňovniach je možné baliť baby a pri lavičkách sú holuby... kŕmenie nepočká. Dôchodca sa chce tiež realizovať.Na tomto mieste treba zopakovať ono známe a už toľko krát opakované: Človek sa najviac nachodí, keď nevie, kam vlastne ide.Kam kráčate aktivisti...?
Kone cválajúce v lepidle
Aktivisti protestu Gorila začínajú pripomínať kone cválajúce v lepidle. Dostihová dráha sa im naviac rozpadáva, cieľ je v nedohľadne. Snažia sa vyťahovať ľudí z obchodných centier, od televíznych obrazoviek, od rozpozeraných lacných seriálov, od hier života. Volajú ich na námestia. Problém však nie je ani tak v "mase", ako skôr v aktivistoch. Nová "revolúcia" v nedohľadne.