OSOBNOSŤ je osobnosťou tým, že občas dokáže oponovať sama sebe a (obrazne mienené) pozrieť sa za roh. OSOBNOSŤ dokáže produkovať civilizačno - kultúrne hodnoty v časoch kríz a spoločenského existencionálneho prázdna, ktoré často vypĺňajú tuctoví hráči s ľudskou bezradnosťou. OSOBNOSŤ sa nezaoberá iba vlastným okamžitým pôžitkom a nemá v sebe zakódovanú emocionálnu nezrelosť. Osobnosť má relatívne dokonalé periférne myšlienkové videnie a nie videnie, ktoré obmedzuje manévrovanie pri riešení problémov. OSOBNOSŤ si vie určiť hranice svojho správania tak, aby mohla ísť príkladom. Nie je frustrovaná neúspechom, pretože frustrácia z neúspechu vedie k útokom na všetko, čo sa pohne v "nepriateľskom" pásme. Z hľadiska možného uplatnenia a sebarealizácie však OSOBNOSŤ na svoje pôsobenie potrebuje podporu okolia, primeranú reflexiu na konanie. Okolie by malo podporovať, nie blokovať. Podporné okolie (zázemie) ale musí byť intelektuálne a povahovo vyladené podobne, ako OSOBNOSŤ majúca ambíciu viesť "pelotón". Ide takpovediac o spojené nádoby. Ak ale OSOBNOSŤ a jej OKOLIE nie sú vyladené na spoločnej vlnovej dĺžke, akýkoľvek projekt je vopred odsúdený na neúspech. A práve spoločenské prostredie je pre potencionálnu OSOBNOSŤ kameňom úrazu v krajine, ktorá si dlhodobo pestuje kult priemernosti všade, kde je potrebná nadpriemernosť (najmä na úrovni vládnej, parlamentnej a akejkoľvek inštitucionálnej). Väčšinové "podložie" spoločnosti sa nechce znepokojovať novátorstvom. Žije v návykoch, schémach a konštruktoch ľahko stráviteľnej nehybnosti. Žije v podvedomej a dokonca mnohokrát vedomej predstave, že kolektivistická synchronizácia myslenia je užitočná pre ochranu kmeňovej spolupatričnosti. Na Slovensku voláme po príchode OSOBNOSTÍ (najmä v politike), no skutočne KREATÍVNE MYSLENIE je považované za INTELEKTUÁLNY EXTRÉMIZMUS, ktorý chce do spoločenského prostredia zasadzovať "kvety zla" dovezené z inej "kmeňovej kultúry". OSOBNOSTI na Slovensku existujú. Za daných podmienok ale padajú únavou a nemajú chuť púšťať sa do boja so všeobecnou neochotou akceptovať neodskúšané postupy. Táto neochota je takmer všadeprítomná a rozhodne nie je dôsledkom TEJTO DOBY. "Doba" nemôže za pestovanie kultu priemernosti. Dedičstvo priemernosti v nás drieme stovky rokov. Drieme v nás malé kmeňové spoločenstvo na čele ktorého stál a ešte stále stojí (bohužial nie iba pomyselný) DEDIČNÝ RICHTÁR - OCHRÁNCA PRIEMERNÝCH.
17. okt 2012 o 10:43
(upravené 17. okt 2012 o 11:47)
Páči sa: 0x
Prečítané: 659x
Dedičný richtár namiesto silnej osobnosti
Volanie časti verejnosti po príchode silnej osobnosti sa stalo v tejto krajine nepovinnou rozcvičkou mysle. Ako však môže fungovať osobnosť (nie iba osoba) v podmienkach, ktoré sú zrelé skôr na padnutie únavou?
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)