Marec 2012: Predčasné voľby, vláda hypnotizérov a opozičná mizéria

Súčasná opozícia by pri každej kritike voči Smeru - SD a Róbertovi Ficovi mala sama sebe pripomínať, že nebyť jej postojov z jesene 2011, nemuselo dôjsť k marcu 2012 v jeho politickej podobe. Hrozné je, že takzvaní opozičníci si zo svojich niekdajších postojov takmer nič nerobia, nedávajú najavo žiadnu pokoru. Jediné, čo po voľbách 2012 urobili, bolo "kozmetické" upravovanie vlastných politických subjektov. Inak je všetko po starom. Opozičná scéna je akoby zakliata. A naviac v súčasnosti dochádza k jej rozdrobovaniu na ešte menšie subjekty. Tie chcú (spoločne so starou opozičnou gardou) spasiť Slovensko. Čím? Iba kritikou voči Róbertovi Ficovi, ktorého dosadili tam, kde je? Rétorikou, ktorá často pripomína slovník dubčekovcov z roku 1968? Je dnešná opozícia frustrovaná vlastnou neschopnosťou zobrať do rúk zaujímavú, aktuálnu (nezástupnú) tému? Alebo frustráciu samotnú používa ako nástroj svojho konania? Asi oboje. Používa samé frázy a zas len frázy. K. Poláček napísal: "záľuba vo frázach vzniká z neznalosti faktov, z neprítomnosti myšlienky a nedostatku vlastného úsudku..." Presne tak. A ešte dodajme, že opozícia je neskutočne lenivá. Ficove ideologické divadielka jej v podstate vyhovujú, lebo na nich sa (pohodlne) politicky profiluje. "Niekto" nedávno napísal, že Fico sa zrejme bude musieť poraziť sám...Ak by sa tak aj stalo, "nová" neficovská vláda a parlamentná väčšina mu opäť pomôže na ceste hore. Svojou neschopnosťou robiť profesionálnu politiku. Marec 2012 sa teda môže kedykoľvek zopakovať...