Kto tvrdí, že neklame, ten klame

Čo spôsobuje neustále hovorenie pravdy je ukázané v americkom filme Klamár, klamár (1997) so skvostným Jimom Carreym. HLavný hrdina (Fletcher Reed - právnik) je na jeden deň "obdarený kliatbou" neklamania a ... neklame. Neklame bývalej manželke, neklame pred synom, neklame pred milenkou, neklame na súde, neklame v kancelárii, neklame, kam len jeho osobnosť dočiahne. Neklame jeden - jediný deň a takmer ho to stojí všetko. Dokonca aj slobodu (na krátko je umiestnený do väzenia). Tento film je ukážkou toho, čo sa stane, keď človek prestane klamať. Hovorte iba a len pravdu a svet sa Vám začne rúcať. Niekde som počul, že "kvalitné klamstvo je prejavom kreativity". Znamená to, že kreatívne klamstvo otvára dvere. "Nekreatívna" pravda dvere zatvára. Takto (viacmenej podvedome) to vníma tiež malé dieťa. Klame od mala a úplne spontánne. Klamstvo je "pomocná vsuvka", ktorú dieťa dostáva ako dar od Matky prírody. Ak dieťa dostane len jeden cukrík a chce dva, bude tvrdiť, že nemalo ešte ani jeden. Chce si užívať a preto klame. Žiadna to novinka. Lenže dieťa nevie to, čo si uvedomoval už Quintilianus a síce, že "klamár musí mať dobrú pamäť". Dieťa sa vo svete klamstiev neorientuje dostatočne zdatne a preto klame v krátkodobom horizonte. Neskôr však zistí, že "kto vie dobre klamať, akoby vedel jednu reč navyše". Multatuli.Je nespravodlivé tvrdiť, že klamú len politici. Áno klamú. Nie je to ale preto, lebo sú politikmi, avšak preto, pretože sú ľudia. Nenarodili sa ako politici, ale ako bytosti, ktoré v "prvotnej" mentálnej a telesnej podobe neboli "prírodou", či "Bohom" ihneď zaradení do A, B, C, alebo D kategórie života. Na svoje pozície sa dostali postupne, hovorením "želanej" pravdy, ktorá "oslobodzuje" myseľ priaznivcov "neželaného" klamstva. A v politike naviac platí ono známe: "Nie je dôležité, čo sa hovorí, ale kto to hovorí". Bohužial "to" platí aj v "bežnom" živote. V prípade politika jen klamstvo jeho neodmysliteľnou zbraňou. Ak chce uzemňovať politického oponenta (protivníka), musí obrátiť tú "jeho pravdu" naopak a tvarovať ju v prospech tej svojej, "želanej pravdy". Ak chce získať nového voliča, začne mu ťahať povestné medové motúzy pod nos. V "bežnom" živote to platí podobne. Akurát, že v "bežnom" živote je klamstvo platené slabšie (ak vôbec). Kto tvrdí, že neklame, ten klame. A kto tvrdí, že občas klame, ten je nebezpečne pravdovravný. Na záver si však dajme niečo povzbudzujúce: "Človek sa môže rozhodnúť, že bude klamať, ale mal by si uvedomiť, že existujú rôzne iné alternatívy, ktoré si zasluhujú pozornosť". L. Buscaglia