Deklarovanie konfliktov a kríz systém demokracie posilňuje

Niekdajší totalitný systém zakapal (okrem iného) aj na nemožnosti občanov verejne deklarovať tie vnútorné pocity a podnety, ktoré neboli v súlade s oficiálnou (kastračnou) mienkou "vedenia" krajiny. To, čo dlhodobo držíme "pod pokličkou" raz exploduje. Niečo podobné sa deje v nefunkčných manželstvách, kde jeden z partnerov "vládne rukou neomylnou". Jeden partner má mocenskú dominanciu, zatiaľ čo druhý sa bojí a utajuje opozičné názory na život v manželskej klietke. Po nejakej dobe však nespokojenec začne svoje skutočné mentálne prostredie prenášať na iného (neoficiálneho) partnera, alebo do sfér alkoholu, či inej drogy. Nevera je však asi "najlepším" spôsobom ventilovania nahromadenej energie. Pokiaľ "podvádzaný" partner nie je úplny tupan, tak na neveru príde a následné udalosti už dostanú (ne)želaný priechod. Manželstvo sa ako systém definitívne rozpadáva. Čo bolo doposiaľ len v rovine vnútornej, to je razom vonku (aj s "ohňostrojom"). Uvedený príklad je určený pre čitateľov, ktorí sa mylne domnievajú, že procesy spoločenské sú iba dôsledkom politického a nie (povedzme) aj psychologického "jadra problému". Samotná spoločnosť je "riadená" egom jedincov a nie "kolektívnou dušou". Keď totiž spoločnosť "rozmeníme na drobné", zistíme, že jej hybnou silou je človek - originál. To on spôsobuje, že každá príčinná udalosť vyvoláva protiťah a následný vzlet, či kolaps rozohratej "scénky". Inakosť - rozdielnosť jedinca spôsobuje, že vo svete nezamýšľaných dôsledkov nás často ide roztrhnúť od zlosti. Sme súčasťou multimediálneho a multikultúrneho spoločenstva, ktorého "súznenie" je vo svojej podstate značne nekonzistentné. Okrem iného to znamená, že neexistujú žiadne trvalé riešenia, či ukončenia akéhokoľvek začatého procesu. Tak ako v prípade zrodu vesmírov nejestvujú jasne zadefinované začiatky a konce, tak aj v ríši ľudského rozohrávania situačných hier niet pevného bodu. Pevnosť "bodov" je často iba našou ilúziou, ktorá bráni duševnému zrúteniu sa jedinca.Pre systém parlamentnej demokracie je teda najlepším hnojivom práve možnosť verejného deklarovania konfliktov a kríz. Konflikty a krízy sú prirodzenou súčasťou ľudskej existencie, ktorá je sama o sebe dôsledkom "konfliktu" - prílišného nahromadenia množstva energie v jednom malom bode...Čo by však mohlo systém demokracie naozaj povaliť, to je spoločenská nehybnosť. Kde niet vzdoru, tam niet ani rešpektu moci voči občanom...