Osobnosti skončili v lágroch, niektoré v "prehnitom kapitalizme"

Autor: Martin Škopec Antal | 21.8.2013 o 9:17 | Karma článku: 10,68 | Prečítané:  462x

Nariekanie nad nedostatkom osobností v živote politickom a spoločenskom je v pomeroch Slovenska bežné. Mnoho novinárov a blogerov hľadá príčinu daného stavu v dôsledkoch, pričom často zabúdame, že nejedna emigračná vlna zmietla z tejto malej krajiny ľudí, ktorí by dnes vo verejnom živote mali čo povedať. A že nešlo iba o vlny emigračné, ale aj vraždiace je nad Slnko jasné! Najprv príčina až potom dôsledok...

Po vojenskej invázii do ČSSR v roku 1968 zutekalo do "prehnitého kapitalizmu" nemálo intelektuálov, umelcov a potencionálne zdatných osobností v mladom veku, ktoré by v dnešnom (napríklad) politickom spektre vedeli konať produktívnejšie, ako súčasná generácia politikov - technokratov, odkojených na normalizačnom mlieku a rečiach o "menšom zle". To však bola vlna emigračná. A čo tá vraždiaca? V časoch existencie Slovenského štátu z rokov 1939 až 1945 skončilo v lágroch a následne v plynovej komore takmer 65 tisíc slovenských Židov. Boli medzi nimi lekári, profesori, učitelia a najmä obchodníci. Ak by "sme" ich neodpratali do koncentračných táborov, tak dnešná slovenská realita bez osobností nemusela byť zúfalá, ba dokonca mohla byť pestrá. Táto malá krajina "sa" častokrát ľahkovážne (nie iba vlastnou vinou) zbavovala osobností a ich detí (tým pádom tiež detí nenarodených). Ak sa niekto domnieva, že osobnosť je možné vyrobiť ako súčiastku do auta, tak je na omyle. Človek nie je stroj, poskladaný mechanizmus. Pre živé organizmy je dôležitá dlhodobá kultivácia. Aj stromček potrebuje opateru, zalievanie. Motorová píla stromu nepomôže... Osobnosti "boli" odpratané do lágrov, niektoré "skončili v dekadentnom kapitalizme". Otázka časopriestoru je namieste, lebo väčšina "účastníkov" poinvaznej emigračnej vlny z roku 1968 zdárne prežila (na rozdiel od Židov z vojnového obdobia). Podtatranská krajina Hamletov je bez osobností, bez charakterov , ktoré spoločenské prostredie potrebuje ako povestnú soľ. Slovensku vládnu duševne bezpohlavní táraji bez kvapky invencie. Na svoje verejné posty sa "prepracovali" vďaka nedostatku reflexie a sebareflexie ich obdivovateľov a zároveň voličov. Keď je rozmerom malá krajina pravidelne zbavovaná osobnostnej kreativity, niet sa čo čudovať, že je tak čitateľne šedivá a nudná. Kráglovanie a odháňanie osobností je však iba časťou načrtnutého problému s nedostatkom osobností...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?