Marx mal "ideovo" veľa spoločného s Hitlerom

Marx mal "ideovo" veľa spoločného taktiež s inou historickou postavou (ktorá na rozdiel od sukničkára Engelsa "kultivovala" sexuálne vzťahy - aj - v pokrvnej rodine). S Adolfom Hitlerom. Obaja pestovali kult násilia, kult smrti a človeka vnímali len ako súčasť svojich "projektov". Jeden vyznával nepriateľstvo triedne a ďalší nepriateľstvo rasové. Pre Hitlera bol Marx v určitom čase vzorom, aj keď neskôr sa deklaroval ako antimarxista. Z hľadiska politického znamenalo násilie pre Marxa istú formu komunikácie a dosahovania cieľov. V Manifeste komunistickej strany jasne (aj s Engelsom) píše: "Komunisti pokladajú za nedôstojné tajiť svoje názory a úmysly. Otvorene vyhlasujú, že ich ciele sa dajú dosiahnuť len násilným zvrhnutím celého doterajšieho spoločenského zriadenia. Nech sa trasú panujúce triedy pred komunistickou revolúciou..." Marx sa otvorene hlásil k terorizmu. Volal po verejnom popravovaní "kapitalistov". V novinách Neue Rheinische Zeitung vyhlásil: "Až príde náš čas, nebudeme skrývať svoj terorizmus". Jeho následovníci si túto vetu zobrali k "srdcu" a popravovali taktiež NE"kapitalistov". Veď čo už. Menšia kopa pýta viac. Marx popieral (a poprel) Boha, aby následne na vyprázdnený oltár posadil paródiu na Boha. Živočíšne monštrum "oslobodené" od "okov" presahu. Posadil naň "dokonalého človeka" pozliepaného akoby z viacero častí, ktoré však k sebe - prirodzene - nepasovali. Hitler na ten svoj "oltár" posadil takzvaného "nového človeka" (rasovo "čistú", "nehriešnu" bytosť). Marxova ponuka bola jasná: Namiesto kráľovstva nebeského (po smrti), horúce peklo TU a TERAZ (peklo pre každého, kto nebol politicky "spoľahlivý"). Marx chcel vytvoriť tzv. beztriednu spoločnosť (raj na povrchu zemskom), kde by časom prestali existovať peniaze. Tie považoval za prvok, ktorý "vládne človeku". Podľa Marxa boli peniaze odcudzenou podstatou ľudskej práce a života. Ide o toho istého Marxa, ktorý sa tak často zadlžoval... Marxisti tvrdili, že v budúcnosti peniaze nebudú potrebné, pretože ľudia si budú brať len toľko, koľko aktuálne potrebujú. Akoby človeku bolo do mozgu možné naimplantovať šablónu jednej - jedine možnej - materiálnej potreby. Uspokojovanie potrieb človeka sa však nedeje na základe kolektívneho želania, ale na základe želania osobného, uspôsobeného danému momentu a okolnostiam. To, čo svojho času povedal Albert Einstein o Hitlerovi, by sa pokojne dalo povedať aj o Marxovi: "Človek s obmedzenou intelektuálnou schopnosťou, ktorý sa nehodí na žiadnu užitočnú prácu. Človek plný závisti a hnevu voči každému, koho príroda viac obdarovala..." Hitler vytvoril systémovú kombináciu antikapitalizmu a rasizmu v krajine, ktorá sa mala stať príkladom "spravodlivo spravovanej spoločnosti" pre ďalšie krajiny.Marx mu svojou publicistickou činnosťou "nechtiac" pomohol...