Slovensko je plné kotlebovcov...

Marián Kotleba je produktom tej istej spoločnosti, ktorá vyprodukovala Vladimíra Mečiara. Toho Mečiara, ktorý sa vo svojom politickom prvopočiatku tváril ako federalista, potom ako zástanca "voľnej federácie", následne ako zástanca únie, aby nakoniec pristál vo vodách samostatnosti "Nového Švajčiarska". Kotleba je aspon čitateľný a rovno povie, že jeho cieľom je politika pocukrovaného biča. Mečiar bol duševne nevyrovnaný a jeden nevedel, čo sa stane, ak bude mať "najväčší z najmenších" zlé nočné sny. Novodobý Caligula...Väčšinový Slovák má tendenciu posúvať do kresla moci zabávača s bičom a vrecom cukru. Jeho plebejská povaha permanentne sníva o hrdinovi s nepriestreľnou vestou, ktorý má sedem a viac životov. Chce hrdinu v uniforme. Ak nie v reálnej, tak aspon vo virtuálnej. Faktom ostáva, že tzv. extrémne politické prvky sú prítomné všade vo svete, či už v politike regionálnej, alebo v politike vysokej. Netvárme sa, že v prípade Slovenska ide o niečo strašné a nové. Problémom však je, že na Slovensku je tá okrajová (tzv. extrémna) politika akosi v strede diania. Ak by sa raz Marián Kotleba "zmenil" na poslanca NR SR, rozšíril by tak rady kotlebovcov, ktorí tam už v podstate sedia. Súčasní "kotlebovci" však nemajú odvahu nahlas povedať, že "biela by mohla byť ešte belšia". Nemajú odvahu nahlas povedať, že ich geneticko-politické korene sú tam, kde aj korene Mariána Kotlebu. Kde...? V zjednodušenom pohľade na svet, v latentnom antisemitizme, rasizme, anti"kapitalizme" a v predstave, že je dobré mať poruke osobného, alebo virtuálneho nepriateľa. Prečo? Pre "rozvoj" osobného, prípadne politického "rastu".Státisícom kotlebovcov v SR pošlime "odkaz" od Alberta Einsteina: "nacionalizmus je v skutočnosti idealistickou racionalizáciou militarizmu a agresie". Alebo: "keď ľudia žijú v nedostatku harmónie, ak panuje napätie a nerovnováha, môže sa stať, že budú nasledovať nevyrovaného vodcu".