Odchádza prezident nikoho...

Autor: Martin Škopec Antal | 19.1.2014 o 15:10 | Karma článku: 22,44 | Prečítané:  1527x

Albert Einstein svojho času napísal, že "pravá hodnota ľudskej bytosti je podmienená hlavne tým, ako dosahuje oslobodenie od svojho Ja". Post prezidenta SR onedlho opustí človek, ktorý nemal dostatok vnútornej slobody ani len na to, aby vedel rozlišovať základné morálne hodnoty v sebe a v najbližšom okolí. Bol (a zatiaľ je) prezidentom nikoho...

Keď som (ešte ako novinár) v roku 1996 robil rozhovor s vtedajším predsedom Strany demokratickej ľavice Petrom Weissom, ten v jednom momente vyskočil z kresla a začal priam hystericky jačať: "tá sviňa Gašparovič, tá sviňa Gašparovič". Predsedu ľavičiarov som upokojoval, snažiac sa tak dokončiť načatý rozhovor. Hlavnou témou dialógu bol "stav demokracie na Slovensku..." Ivan Gašparovič bol v danom čase predsedom NR SR. Ako sa hovorieva: "vrána k vráne sadá, rovný rovného si hľadá". Ivan Gašparovič sa po svojich "federálnych prúseroch" spojil s Mečiarom. Na dlhé roky tak vytvorili dvojicu "snov". Jeden pravidelne búchal do stola, zatiaľ čo ten druhý hral kultivovaného premýšľavca. Ten druhý takmer permanentne schvaľoval šialené nápady toho prvého, akurát sem - tam si dovolil zapochybovať, ako napríklad v prípade snahy Vladimíra Mečiara vyraziť z NR SR poslancov Demokratickej únie, či v prípade vedomej snahy o zmanipulovanie volieb v roku 1998. Nezapochyboval však, keď mečiarova nacionálne - socialistická parlamentná poslanecko-bábková mašina vyhadzovala Františka Gauliedera z parlamentu. Nezapochyboval ani vtedy, keď išlo o "istého" synátora "istého" prezidenta... Po roku 2000 sa dvojica "snov" rozdelila. Ivan Gašparovič dočasne doplatil na to, že občas neposlúchal slovenského Caligulu. Mečiar mu ukázal dvere a Ivan išiel, aj keď v prvom polčase "odchádzania" sa odchodu zo Spoločenstva Súhlasu bránil. V roku 2004 sa stal prezidentom. Lenže... povedzme si pravdu: ak by sa do druhého kola prezidentských volieb dostala hoc aj žehliaca doska, porazila by kandidáta Mečiara. Toho už totiž odmietalo takmer všetko racionálne uvažujúce, čo malo ruky a nohy. Do prezidentskej kampane v roku 2009 išiel Ivan Gašparovič s heslom: "myslím národne - cítim sociálne". Ako autentický slovenský politik "naľavo od stredu" vedel, čo na "obyčajného človeka" Podtatranca platí. Ostatné bolo vecou kombinácie sociálnej demagógíe, národného sebaoplakávania a drístania o potrebe "zjednocovania sa na hodnotách ľudskosti a spolupatričnosti". Gýč ako hrom. Zabralo. Ivan sa stal opäť prezidentom. Bol vždy tým, čím ho chcela mať politicko - názorová väčšina. Tvárnou, dekoratívnou plastelinou, ktorá sa zreteľne a rýchlo prispôsobuje zručnostiam Veľkého Brata. A jeden ozaj "Veľký" klope na dvere...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Protischránkový register má prvú obeť, vypovedali nájom bratislavskej stanice

Firma má v prenájme pozemky pred stanicou.

ŠPORT

Únava či zmena lyží. Čo malo vplyv na zranenie Velez-Zuzulovej?

Sna o olympijskej medaile sa nevzdáva.

KULTÚRA

V súťaži Anasoft litera zvíťazil príbeh zo súčasnosti Som Paula

Román Som Paula presvedčil porotu túžbou po autentickosti.


Už ste čítali?