Ján Č. si uvedomuje ono známe, že ľudia chcú čierne a biele. Chcú na niekoho nadávať a niekoho zbožňovať. Tému RUSKO a jeho POLITIKA používa ako povestné (dráždivé) červené súkno. Pri výške svojho IQ musí vedieť, že súčasná (a nie iba súčasná) ruská politika je cestou do 19. storočia. Musí vedieť, že V. Mečiar nebol zakladateľom SR (v danom čase bol "iba" premiérom, ktorý asistoval pri rozpade ČSFR). Musí vedieť, že Slovensko nemalo inú možnosť, ako stať sa členom NATO.
Provokovanie Jána Č. by nemalo vadu v prípade, ak by išlo o tzv. bežného blogera, ktorý občas pichá do osieho hniezda. Ján Č. však nie je "nejaký" bloger. Bol premiérom SR a predsedom hnutia, ktoré je (napriek svojmu momentálnemu zamrznutiu v jazere "tichej" kolaborácie so Smerom - SD) značkou.
Názor ("názor") Jána Č. má stále váhu, teda aspoň v určitých zónach spoločenskej skladby. Ktovie, ako (citovo intenzívne) prežíva svoje mentálno-textové mixovanie, keď píše článok (prípadne, keď si číta reakcie naň)...
Ešte za socializmu chodil (chronicky dobrovoľne) na sovietske vojnové filmy a to "za každú cenu". Keď nebolo divákov a v kine teda nebolo pre koho premietať, Ján Č. si premietanie vydupal.
Jednoducho si chcel urobiť dobre a ešte zopár ľudí naštval.
V danej súvislosti je textové snaženie niekdajšieho predsedu KDH pochopiteľné. Ako dobre, že sa nestal prezidentom...