Je chorá spoločnosť, ktorá uznáva Detektor lži ako formu medziľudskej komunikácie

Autor: Martin Škopec Antal | 9.8.2014 o 9:45 | Karma článku: 5,17 | Prečítané:  605x

Je chorá spoločnosť, ktorá unáva Detektor lži ako formu medziľudskej komunikácie. Spoločnosť, ktorá sa domnieva, že na Detektor lži by mala ísť každá osoba, ktorá vstupuje do politiky, automaticky predpokladá, že politik je kriminálnik, alebo sa ním čoskoro stane. Spoločnosť, ktorá považuje politické subjekty za bandy kriminálnikov by sa mala zamyslieť, či systém parlamentnej demokracie vôbec chce. Ak nechce, tak by mala uvažovať nad tým, čo vlastne chce...

Matovičovské mentálne vyprázdňovanie v podobe presadzovania Detektoru lži do spoločenského a najmä do politického života na odpor verejnosti nenarazilo, ba práve naopak. Socialistická a nacionálne socialistická (väčšinová) verejnosť uletený nápad pána "Riešiteľa" vníma pozitívne, čo je negatívne. Detektor lži je ako spoločensko-politická norma niečo totálne šialené a šialené je, že nemalá časť politickej scény toto šialenstvo akceptuje v debatách s novinárskou obcou. Bulvárna politika na pokračovanie...

Predstavme si, že každý, kto sa uchádza a hlas voliča vo voľbách ako kandidát politickej strany by sa musel "povinne" zúčastniť detektoriády. Boli by mu (napríklad) kladené otázky typu: "Klamali ste niekedy? Zobrali ste niekdy a niekde úplatok za protislužbu? Ukradli ste niekedy niekomu niečo? Máte dostatočne veľké národné a sociálne cítenie? Mali ste ho väčšie pred, alebo po vstupe do politického subjektu, za ktorý kandidujete vo voľbách...? Ste obyčajný človek?" Preťukávanie kandidáta za účelom vyrábania nedorozumení a všeobecného, vzájomného podozrievania. Kádrovanie z dôb komunistickej paródie na život v pravde. 

V konečnom dôsledku však problémom nie sú Matovičovia a ich pochybné snahy o nastolenie "poriadku, spravodlivosti a disciplíny", ale to, že nemalá časť populácie túži po určitej forme kasárenskej demokracie, riadenej partiou uletených technokratov, ktorí do spoločenského života zavŕtavajú zástupné témy vyvolávajúce dojem, že za hranicami našeho poznania je krajina strašidiel a nepriateľov.

Igor M. a jeho klony často hovorievajú o potrebách bežného, obyčajného človeka okrádaného bandou z NR SR a z vlády. "Bežný, obyčajný" človek by si už mohol začať uvedomovať, že Matovičovia nebojujú za ľudskú dôstojnosť, ale (a to najmä) za preferencie svojho politického subjektu a svojho najosobnejšieho záujmu. Množstvo hlasov sa premieňa na množstvo matérie, na množstvo príležitostí, na množenie množiteľného vo vyššej kvalite užívania si. To nie je kritika. To je konštatovanie. 

Konečným cieľom Matoviča je Matovič. Ak sa však domnieva, že politika je svinstvo, tak nech ide za práva ľudí bojovať mimo NR SR. V parlamente jeho ľudia rozhodne neberú minimálnu mzdu. 

Bojovať za obyčajnosť a pravdu právd s neobyčajným platom ťažké nie je.

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kiska, Kaliňák či Matovič. Ako reagujú politici na návrh na rozpustenie ĽSNS

Smer pripomína Adolfa Hitlera, Most-híd hovorí o logickom kroku.

KOMENTÁRE

Porážkou Islamského štátu teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci prehrávajú a vracajú sa do svojich domov v Európe.


Už ste čítali?