...staré manželstvo, v ktorom už niet emocionálnej energie plnej chuti na niečo "hriešne". Lenže kde niet emocionálnej rozpálenosti, tam je ubíjajúca nuda a snaha zdrhnúť do sveta ilúzii, žúrok, sebaklamu. Opozičné subjekty sa už ani nesnažia predstierať, že zjednotenie opozície by niečomu prospelo. Je síce niekoľko šialencov, ktorí trepú o potrebe zjednotenia, no ide skôr o dôsledok ich totálnej frustrácie. Nepomáhajú ani deklarované pseudovízie o lepšej budúcnosti Slovenska bez Fica a "jeho" Smeru - SD. Nepomáha ani drístanie o novej pravicovej politike, či osobnostiach, ktoré by vedeli zaujať. Položme si otázku: môže zaujať niekto, kto si v mesiaci október 2011 položil vlastnú vládu? A čo tzv. nové tváre? Kto ich vygeneruje? Apatické spoločenské prostredie? To prostredie, ktoré samo seba začína presviedčať, že "ten Fico" je lepší ako "nejaká pravica"? Zásadná otázka však znie: Čo, alebo kto je v podmienkach SR pravica...?
Ak by mohlo súčasnej slovenskej "pravicovej politike" niečo prospieť, tak postupný odchod do politického dôchodku. Nech si len ešte pseudopravičiarske združenia do roku 2020 posedia v NR SR a potom koniec.
Mala by prísť opozícia nová, skutočne vzdorujúca. Taká, ktorá nebude robiť kompromisy s neomarxistami a s potomkami gardistov. Musí ísť o opozíciu nenakazenú komunisticko-kostolníckou rétorikou. Opozícia, ktorej predstavitelia si nebudú rozbíjať stranícke štruktúry svojou nekonečnou hlúposťou a lenivosťou. Taká opozícia nebude otvárať šampanské pri úbohom vzostupe preferencii z 3,6 na 3,9 percenta...
Do roku 2020 to ešte treba vydržať s Ficom na poste premiéra a potom sa na neho treba pozrieť ďalekohľadom umiestneným na tele pomyselnej pušky.
