Keby, keby.. Jednoducho, HSĽS na volebných hárkoch nefigurovala a slovenský volič to akceptoval. Dal jasne najavo pravicovú politickú orientáciu. Ako sa premietli volebné výsledky v NZ? Z 300 mandátov obsadili české ľavicové strany na čele s komunistami až 61,6% podiel. Opakujem, ľavicové!!! Slovenské ľavicové strany tvorili 7,7% podiel. Zvyšok boli české a slovenské pravicové strany. Počet slovenských poslancov v parlamente bol 69. Akú to malo váhu a silu na parlamentný vývoj v r. 1946-1948 asi netreba ani komentovať.
PS: S tým svojím primitívnym, krčmovým humorom možno bodujem medzi svojimi súputníkmi niekde v staničnom bufete na stojáka. Svedčí to len o tvojom intelekte, charaktere a kultúre. Mňa na takýto slovník nedostaneš.
Prajem ti príjemný zvyšok víkendu.
komunistom? Lebo mám rád ľudí" písal som ho s tušením, že nemalá časť populácie si vyberie tzv. spasiteľskú partiu mentálno - politického "uvažovania".
Jednoducho a jasne: Mnoho voličov v sobotu ráno vstalo z postele, ale nestihli sa zobudiť.
A už dlhodobo sa nestíhajú zobudiť predstavitelia politických strán, ktorí sa z nejakého iracionálneho dôvodu domnievajú, že vedia robiť politiku.
Neviedia.
Pán Kotleba by mal ísť do kvetinárstva a každej zo strán by mal kúpiť kvety.
Pomohli mu svojou predvolebnou rétorikou a teraz hovoria, že sú v šoku.
Viac v článkoch na Blogu
S pozdravom priaznivec nezamýšľaného dôsledku a princípu neurčitosti
Komunizmus bol o vraždení, o strachu, o lži, o vrahoch a ich sluhoch. Komunisti vraždili aj na začiatku tzv.normalizácie.
S komunistami kolaborujúce médiá zatajujú aj komunistické vraždenie v auguste 1969. Od 20.8.1969 do 23.8.1969 boli zavraždení a ťažko zranení čsl. občania, na ktorých vedome tzv. zabúdajú a mlčia o nich aj „naši“ politici, „naši“ komentátori i „naši“ novinári.
Prečo asi tzv. "zabúdajú"? Zavraždili ich totiž už nie ruskí okupanti, ale „naši“ príslušníci ZNB, Štátnej bezpečnosti, Ľudových milícií, dôstojníci ČSĽA a Vojsk Ministerstva vnútra ČSSR. Zavraždili ich na príkazy „nášho“ G. Husáka, V. Biľaka a celého ÚV KSČ.
Komunistická moc počas normalizácie až do Novembra 1989 a až dodnes v ČR a SR totiž vychádzala a vychádza z vraždenia aj v rokoch 1968 a 1969 a s ním spojeného strachu.
Mŕtvoly zavraždených občanov sú pod stoličkami bývalých komunistov a ich ďalších sluhov dodnes. Normalizácia totiž nebola o mlieku za 2,- Kčs, ale bola o vraždení.
V apríli 1969 na návrh ÚV KSSS „náš“ ÚV KSČ schválil nástup JUDr. G. HUSÁKA do funkcie 1. taj. KSČ.
Dňa 10. júla 1969 na stretnutí ÚV KSČ s tisícami veliteľov ZNB, ŠtB, ČSĽA a Ľudových milícií v Prahe v Zjazdovom paláci (zo zasadnutie ČST vysielala priamy prenos) G. Husák vo svojom prejave dáva verejne príkazy cit.: „Stanovisko vedenia KSČ je také, že to, čo sa odváži k aktívnemu odporu, niekde na ulici alebo k niečomu podobnému, rozbijeme nemilosrdne, nech by to stálo čokoľvek.“
Od 10. augusta 1969 dostalo 20 000 dôstojníkov a vojakov ČSĽA, 40 000 príslušníkov Ľudových milícií, desaťtisíce príslušníkov ZNB, tisíce príslušníkov Štátnej bezpečnosti a príslušníkov Vojsk Ministerstva vnútra ČSSR v celej ČSSR ostré náboje na streľbu do občanov pri potláčaní očakávaných protestov občanov pri prvom výročí okupácie 21.8.1969. Na vraždenie bolo pri Prahe pripravených aj asi 200 tankov. Išlo o najväčšiu vojenskú akciu v ČSR a ČSSR po skončení 2. sv. vojny.
Komunistické vraždenie v celej ČSSR trvalo štyri dni. Začalo 19.8.1969, pokračovalo v dňoch 20.8., 21.8., 22.8.1969. Bolo zavraždených päť občanov a ťažko zranených okolo 200 občanov ČSSR, zatknutých bolo 2 500 občanov. Ozbrojení sluhovia komunistického režimu v Prahe strieľali štyri dni do skupín protestujúcich občanov z pištolí a samopalov - dokonca aj z korieb idúcich nákladných aut V3S. O „situácii pri potláčaní nepokojov“ (rozumej o vraždení) boli v denných písomných ranných zvodkách informovaní všetci členovia ÚV KSČ, vlády ČSSR a členovia Federálneho zhromaždenia ČSSR. Pretože nebola zablokovaná telefónna sieť, o komunistickom vraždení v Prahe, Brne a streľbe v ďalších mestách vedelo státisíce občanov v celej ČSSR. Dňa 22. 8. 1969 popoludní komunistické vraždenie retroaktívne podpismi schválilo Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia ČSSR, prijalo Zákonné opatrenie o niektorých prechodných opatreniach, nutných k upevneniu a ochrane verejného poriadku tzv. pelendrekový zákon. Zákon o legalizácii vraždenia podpísali A. Dubček, L. Svoboda a O. Černík.
Zavraždení už nie ruskými okupantmi, ale československými komunistami: DANA MUZIKÁŘOVÁ, *1951, +21.8.1969 – Brno, Moravské náměstí, STANISLAV VALEHRACH, *1942, +21.8.1969 – Brno, Orlí ulice, BOHUMIL SIŘÍNEK, *1955, +23.8.1969 (14-ročný!) – Praha, Tylovo náměstí, FRANTIŠEK KOHOUT, *1951, +20.8.1969 – Praha, Prašná brána, VLADIMÍR KUBRA, *1950, +20.8.1969 - Praha, Prašná brána. Strelnými zbraňami bolo ťažko zranených asi 200 protestujúcich. Teda - aj dnešná moc bývalých komunistov v SR vychádza z vraždenia. A teraz bude ticho.